Tvrdí to španielska štúdia, ktorú vydal odborný časopis Cell Report. Vedci využili kanadského umelca Françoisa Brunelleho, ktorý už niekoľko desiatok rokov fotografuje ľudí, ktorí sa vyzerajú takmer rovnako.
Z kolekcie portrétov vybrali 32 dvojíc, ktorých podobizne potom nechali analyzovať programy na porovnávanie snímok. Len u 16 dvojíc programy určili vysokú zhodu podoby. Vedci tiež zisťovali, či medzi ľuďmi nie sú skryté príbuzenské vzťahy a túto možnosť vylúčili.
Ľuďom zapojeným do výskumu vedci odobrali DNA, ktorú potom analyzovali. Podľa jedného z autorov štúdie, španielskeho vedca Manela Estellera, výskum u týchto 16 dvojíc ukázal genetické podobnosti, ktoré naopak chýbali u párov, ktoré programy nevyhodnotili ako perfektných dvojníkov.
„Zaznamenali sme, že títo ľudia, ktorí sa podobajú, zdieľajú mnoho spoločných genetických variácií. A je to medzi nimi veľmi časté,“ uviedol Estellera. Podľa vedcov tieto genetické podobnosti vedú k tomu, že ľudia vyzerajú skoro rovnako.
Výskum tiež preveroval ďalších 68 prvkov. „Telesné rysy ako výška a váha alebo prvky správania, ako fajčenie a úroveň vzdelania, boli v korelácii medzi ľuďmi, ktorí sa veľmi podobajú,“ dodali autori štúdie. Podľa nich to ukazuje, že podobnosť v génoch vedie nielen k podobnému vzhľadu, ale aj k podobnostiam v správaní.
Autori dúfajú, že závery štúdie bude možné využiť napríklad v kriminalistike. Ich prieskum má však aj množstvo slabín, ako sami priznávajú. Výskum vykonali na malej vzorke a navyše v ňom prevažovali ľudia z Európy. Podobu navyše bádatelia hodnotili na čiernobielych snímkach.