Najstarší známy predok človeka pravdepodobne vedel chodiť, tvrdia vedci

Najstarší známy predok človeka vedel chodiť, ale napriek tomu mohol šplhať po stromoch ako opice, naznačuje štúdia, ktorá skúmala asi sedem miliónov rokov staré kostí a ktorá však u niektorých odborníkov vyvoláva pochybnosti.

22.09.2022 06:00
praclovek Foto:
debata (2)

Informoval o tom denník The Guardian. Vedci analyzovali fosílne pozostatky druhu Sahelanthropus tchadensis (Sahelantrop čadský), ktoré boli pred 21 rokmi objavené v púšťach Čadu v strednej Afrike. Už vtedy tento objav posunul rodovú líniu hominidov o milión rokov naspäť.

Otázku, či tento druh chodil vzpriamene, štúdia síce nezodpovedala, ale francúzsky tím vedcov tvrdí, že Sahelanthropus vedel zrejme skutočne chodiť.

Iní odborníci však v súvislosti so štúdiou, publikovanou v časopise Nature, vyjadrili pochybnosť. Rozhorela sa tak debata o spôsobe života Sahelanthropa a aj o tom, či patrí na ľudskú evolučnú vetvu. Vedci vo svojej štúdii skúmali stehennú kosť a dve predlakťové kosti nájdené v oblasti Toros-Menalla v púšti Džurab v Čade. Tím analyzoval 23 znakov, ktoré sú podľa vedcov spojené s pohybom po dvoch končatinách a naznačujú bližšiu príbuznosť s človekom ako s opicami.

makak Čítajte aj Štúdia: Niektoré opice používajú kamenné nástroje na masturbáciu

Novšie fosílie hominidov, vrátane kostry Lucy, ktorá je stará tri milióny rokov, naznačujú, že pohyb po dvoch je určujúcim rysom našej línie. „Stehenná kosť je podobnejšia tomu, čo poznáme u ľudí, vrátane skamenelín ľudí, než u opíc,“ uviedol spoluautor štúdie Franck Guy.

„Tieto dôležité fosílie si zaslúžia lepšie zaobchádzanie, než aké im poskytol tento nekvalitný článok. Štúdia vyberá dôkazy, ignoruje ďalšie, nedávno publikované štúdie, ktoré ukazujú na iné závery, než ktoré sa autori snažia obhájiť, a neskúma iné, rovnako pravdepodobné,“ reagoval na najnovšiu štúdiu Bernard Wood z Univerzity George Washingtona.

caj salka Čítajte aj Pitie aspoň dvoch šálok čaju denne môže predĺžiť život, naznačuje štúdia

Bol spoluautorom predchádzajúcej štúdie, ktorá dospela k záveru, že Sahelanthropus sa obvykle nepohyboval po dvoch končatinách. Všetky tri kosti sa podľa Wooda podobajú šimpanzom viac ako akémukoľvek inému žijúcemu ľudoopovi, vrátane moderného človeka. To neznamená, že Sahelanthropus bol šimpanz, ale pravdepodobne bol šimpanzom blízko príbuzný a rovnako tak jeho životný štýl. Nebol to vzpriamený, na zemi žijúci ľudoop, aký by pravdepodobne patril k našim najstarším predkom, domnieva sa Wood.

Odborník na pôvod človeka z Prírodovedného múzea v Londýne Fred Spoor, ktorý sa na výskumoch nepodieľal, naopak označil novú štúdiu za presvedčivú.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #opica #štúdia #vedci #výskum #pračlovek
Flowers