Vyplýva to zo štúdie, o ktorej informoval The Guardian. Ak sa závery výskumu potvrdia, mohol by nakoniec viesť k novým metódam odhalenia tejto choroby a včasnému lekárskemu zásahu, ktorý by zmiernil rýchlosť duševného úpadku.
Väčšina ľudí má z času na čas zlé sny, ale asi päť percent zažíva nočné mory – sny, ktoré sú natoľko znepokojujúce, že ich zobudia – aspoň raz týždenne. Potenciálnymi spúšťačmi sú stres, úzkosť a nedostatok stánku. Predchádzajúce výskumy ľudí s Parkinsonovou chorobou ale ukázali, že zlé sny sú tiež spojené s rýchlejším úbytkom kognitívnych funkcií a zvýšeným rizikom rozvoja demencie v budúcnosti.
Čítajte aj Zle spíte a trpíte zápchou? Nenápadne k vám môže prichádzať demencia. Čo si ešte všímať?
Lekár Abidemi Otaiku z Birminghamskej univerzity sa pri skúmaní toho, či sa toto zvýšené riziko vyskytuje aj u zdravých ľudí, obrátil na tri predchádzajúce štúdie, ktoré skúmali kvalitu spánku ľudí, potom ich niekoľko rokov sledovali a hodnotili zdravie ich mozgu a celkový stav.
Do výskumu sa zapojilo viac ako 600 osôb v strednom veku, teda medzi 35 až 64 rokmi, a 2600 ľudí starších ako 79 rokov. Ich údaje boli analyzované pomocou špeciálneho softvéru.
Nočné mory? V strednom veku raz týždenne
Výskum zistil, že ľudia v strednom veku, ktorým sa zdali nočné mory aspoň raz týždenne, mali štyrikrát väčšiu pravdepodobnosť, že u nich v nasledujúcich desiatich rokoch dôjde k poklesu kognitívnych funkcií ako u osôb, ktorým sa zlé sny zdajú zriedka. U starších účastníkov, ktorí často uvádzali znepokojujúce sny, bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že im bude v nasledujúcich rokoch diagnostikovaná demencia. Štúdiu publikoval odborný časopis eClinicalMedicine.
Jedným z možných vysvetlení podľa autorov štúdie je, že ľudia, ktorým sa často zdajú nočné mory, majú nekvalitný spánok, čo by mohlo viesť k hromadeniu proteínov spojených s demenciou. Ďalšou možnosťou je existencia nejakého genetického faktora, ktorý je základom oboch javov.
Čítajte aj Dvojníci sa podobajú nielen v tvári, ale aj v genetike a správaní, tvrdí štúdia
Podľa Otaikovej pracovnej hypotézy je však neurodegenerácia v pravom čelnom mozgovom laloku príčinou toho, že ľudia horšie ovládajú svoje emócie počas snívania, čo vedie k nočným morám. „Vieme, že neurodegeneratívne ochorenia, ako je Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba, často začínajú oveľa skôr, než sú niekomu diagnostikované. U niektorých jedincov, u ktorých sa už choroba začala, môžu byť zlé sny a nočné mory jedným z prvých príznakov,“ uviedol vedec.
Otaiku však zdôraznil, že len u časti dospelých, ktorým sa pravidelne zdajú nepríjemné sny, je väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie demencia. Pokiaľ sa ale jeho teória potvrdí, nočné mory by mohli slúžiť ako ukazovateľ tejto choroby. Jej nástup by sa potom dal spomaliť alebo by sa mu dokonca mohlo úplne zabrániť.