Nobelovu cenu za medicínu dostal švédsky expert na evolučnú genetiku Svante Pääbo

Karolínsky inštitút v Štokholme udelil Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2022 švédskemu expertovi na evolučnú genetiku Svantemu Pääbomu.

, , 03.10.2022 09:40, aktualizované: 12:16
debata (2)

Ocenenie vedcovi patrí za objavy, ktoré sa týkajú genómov vyhynutých hominidov a evolúcie človeka, uviedol inštitút.

Pääbo túto novinku prijal pri šálke kávy. Keď šok pominul, jedna z prvých vecí, ktorá mu napadla bolo, či by mohol túto novinku zdieľať so svojou manželkou Lindou.

Foto: nobelprize.org
nobelovax

Pääbovi sa, okrem iného, podarila sekvenácia genómu neandertálca. Pääbo bol priekopníkom výskumu, ktorý porovnával genómy moderného človeka a jeho najbližších vyhynutých príbuzných, neandertálcov a denisovanov, a ukázal, že medzi druhmi dochádzalo k miešaniu, zdôraznil Nobelov výbor Karolinského inštitútu.

Možnými víťazmi boli aj experti, ktorí uskutočnili objavy v oblasti rakoviny prsníkov či mRNA vakcín.

Americká genetička Mary-Claire Kingová, ktorá v roku 1990 objavila gén zodpovedný za dedičný druh rakoviny prsníka, by mohla byť ocenená spolu so svojím krajanom onkológom Dennisom Slamom a Nemcom Axelom Ullrichom za výskum, ktorý viedol k vývoju lieku proti rakovine prsníka Herceptin, píše AFP.

Americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó by mohla Nobelovu cenu získať za svoj výskum, ktorý viedol o vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 založených na technológii mRNA. Spolu s ňou by mohli byť ocenení americký imunológ Drew Weissman a Kanaďan Pietre Cullis.

Nobelova cena za fyziológiu a lekárstvo je prvou z Nobelových cien, ktoré budú vyhlásené tento týždeň.

Svante Pääbo (67) je zakladateľom paleogenetiky

– Svante Pääbo sa venuje evolučnej genetike. V roku 2006 sa mu z kostrových pozostatkov 45 000 rokov starej neandertálky podarilo so svojim tímom extrahovať mitochondriálnu DNA. Tá je súčasťou mimojadrovej genetickej informácie. Pridal sa k vedcom, ktorí tvrdia, že aj keď má moderný človek s neandertálcami rovnaký genetický profil z asi 99,5 percenta, špecifické oblasti v ňom skôr vylučujú, že by sa oba ľudské druhy navzájom miešali.

  • Zaoberá sa tiež výskumom denisovanov, ktorí boli blízki s neandertálcami. Pozornosť vyvolal jeho objav, že denisovania a neandertálci, dávno vyhynutí príbuzní moderných ľudí, mali k sebe oveľa bližšie, než sa doteraz vedelo. Z kosti dievčaťa zistil, že sa pred 50 000 rokmi narodila zo vzťahu medzi denisovanským otcom a neandertálskou matkou.
  • V roku 2020 zverejnil so svojim kolegom Hugom Zebergom, že gény, ktoré niektorí ľudia zdedili po dávnych neandertálskych predkoch, možno zvyšujú riziko ťažkého priebehu ochorenia covid-19. Obaja vedci sa zaoberali skupinou génov alebo haplotypom, ktorý moderný človek zrejme zdedil po človeku neandertálskom. Tento haplotyp sa vyskytuje asi u 16 percent obyvateľov Európy a zhruba polovice obyvateľov južnej Ázie. V Afrike a východnej Ázii sa naproti tomu prakticky nevyskytuje. Zeberg a Pääbo vo svojej štúdii uviedli, že vôbec najvyšší výskyt neandertálskeho haplotypu je v populácii Bangladéša, kde sa vyskytuje až u 63 percent ľudí.
Foto: nobelprize.org
nobelova
  • Pôvodne študoval históriu a jazyky, neskôr sa zameral na medicínu a v roku 1986 získal doktorát na Uppsalskej univerzite za prácu o adenovírusoch. Potom študoval na Kalifornskej univerzite v Berkeley a od roku 1990 učil na Mníchovskej univerzite.
  • V roku 1997 bol menovaný riaditeľom oddelenia genetiky na Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku v Nemecku, ktoré založil. Je tiež profesorom na Okinawskom inštitúte vedy a technológie v Japonsku.
  • Narodil sa 20. apríla 1955 v Štokholme. Je nemanželským synom nositeľa Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo Suneho Bergströma, ktorý cenu dostal v roku 1982 za výskum určitého druhu ľudských hormónov. Vyrastal v Štokholme s matkou, estónskou chemičkou Karin Pääboovou.
  • Podľa niektorých zdrojov, napríklad queerstoryfiles­.blogspot.com alebo geneticlitera­cyproject.org, sa v jednej zo svojich kníh o neandertálcoch označil za bisexuála. Je ženatý s americkou genetičkou Lindou Vigilantovou, s ktorou spolupracuje na niektorých svojich výskumoch. Majú spolu syna a dcéru. Podľa amerického psychológa Arthura S. Rebera si Pääbo pôvodne o sebe myslel, že je gay, po stretnutí so svojou budúcou manželkou si ale uvedomil, že ho priťahujú aj ženy.
  • Sedemkrát v histórii sa stalo, že Nobelovu cenu získali otec a syn – Briti Henry Bragg a Lawrence Bragg ju získali spoločne za fyziku v roku 1915, a ďalej to boli Briti Joseph Thomson (fyzika 1906) a George Thomson (fyzika 1937), Švédi Niels Bohr (fyzika 1922) a Aage Bohr (fyzika 1975), Švédi Hans von Euler-Chelpin (chémia 1929) a Ulf von Euler (lekárstvo 1970), rovnako Švédi Manne Siegbahn (fyzika 1924) Arthur Kornberg (lekárstvo 1959) a Roger Kornberg (chémia 2006). (ČTK)

Postupne budú nasledovať mená držiteľov cien za fyziku, chémiu, literatúru a za mier. Vlani dostali Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo americkí molekulárni biológovia David Julius a Ardom Patapoutian za objav receptorov teploty a hmatu.

Okrem medaily a diplomu na laureáty Nobelových cien čaká aj finančná prémia, ktorá činí desať miliónov švédskych korún. Laureáti ocenení slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia úmrtia švédskeho vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela, na základe ktorého závetu sú ceny udeľované.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #výskum #Nobelova cena za medicínu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy