Ide o názorný príklad toho, ako nás choroboplodné zárodky v priebehu času formujú, uvádzajú vedci v novej štúdii, ktorú zverejnil časopis Nature.
Podľa hlavného autora štúdie Luisa Barreira je „náš súčasný genóm odrazom celej našej evolučnej histórie“, pretože sa prispôsobujeme rôznym mikróbom a baktériám. Niektoré z nich, ako napríklad tie, ktoré spôsobujú bubonický mor, mali veľký vplyv na náš imunitný systém.
Čítajte aj Pach niektorých ľudí pôsobí na komáre ako silný magnet
Mor, známy aj ako čierna smrť, bol najsmrteľnejšou udalosťou v zaznamenanej histórii. V 14. storočí sa rozšíril po celej Európe, Blízkom východe a severnej Afrike a vyhladil 30 až 50 percent vtedajšej populácie.
Barreiro a jeho kolegovia z Chicagskej a McMasterovej univerzity v Ontáriu a Pasteurovho inštitútu v Paríži skúmali vzorky dávnej DNA z kostí viac ako 200 ľudí z Londýna a Dánska, ktorí zomreli v období stovky rokov zahŕňajúcom dobu pred morom, počas neho a po ňom.
Identifikovali štyri gény, ktoré v závislosti od variantu buď chránili pred baktériou spôsobujúcou bubonický mor, ktorý sa najčastejšie prenáša uhryznutím infikovanej blchy, alebo zvyšovali náchylnosť voči tejto baktérii.
Čítajte aj Vedci pripravujú tester na analýzu obsahu THC v dychu
Zistili, že to, čo ľuďom v stredoveku pomáhalo, viedlo o generácie neskôr k problémom – zvyšovalo početnosť mutácií škodlivých v modernej dobe. Niektoré z rovnakých genetických variantov, ktoré vedci identifikovali ako ochranné proti moru, sú spojené s takými autoimunitnými poruchami, ako je Crohnova choroba, reumatoidná artritída a lupus.
U tohto druhu chorôb imunitný systém, ktorý telo chráni proti chorobám a infekciám, napáda vlastné zdravé tkanivá tela. „Hyperaktívny imunitný systém mohol byť skvelý v minulosti, ale v dnešnom prostredí už nemusí byť taký užitočný,“ povedal Hendrik Poinar, profesor antropológie na McMasterovej univerzite a ďalší z autorov štúdie.
Čítajte aj Žaby pri Černobyle majú tmavé sfarbenie, ktoré im pomáha prežiť radiáciu
To však vyvoláva otázku: Bude mať pandémia covidu podobne veľký vplyv na ľudskú evolúciu? Luis Barreiro uviedol, že si to nemyslí, pretože úmrtnosť je oveľa nižšia a väčšina ľudí, ktorí zomreli, už mala deti.
Avšak v budúcnosti nás na najzákladnejšej úrovni môžu naďalej utvárať oveľa smrteľnejšie pandémie. „Neprestane to. Som si istý, že to bude pokračovať,“ dodal.