Väčšina krvných transfúzií bude vždy závisieť od ľudí, ktorí darujú krv. Cieľom vedcov je však vyrábať životne dôležité, ale veľmi vzácne krvné skupiny, ktoré sa ťažko získavajú. Sú nevyhnutné pre niektorých ľudí, ktorí sú závislí na pravidelných prevodoch krvi kvôli ochoreniam, ako je kosáčikovitá anémia.
Čítajte aj Nosorožcom sa v uplynulom storočí skrátili rohy, zrejme kvôli pytliakom
Pokiaľ sa krv darcu a príjemcu presne nezhoduje, telo ju začne odmietať a liečba zlyhá. Autor štúdie Ash Toye z Bristolskej univerzity uviedol, že niektoré krvné skupiny sú veľmi vzácne a že „v krajine môže byť iba desať ľudí“, ktorí sú schopní takú krv darovať. Ako príklad uviedol krvnú skupinu známu ako Bombaj, ktorá bola prvýkrát identifikovaná v Indii. Vedci ju v Británii zaznamenali iba u troch ľudí.
Vedci pri experimente z darovanej krvi pomocou magnetických guličiek „vylovili“ kmeňové bunky, a pestovali z nich červené krvinky, kým neboli pripravené na krvnú transfúziu. Celý proces trval približne tri týždne.
„V budúcnosti chceme vyrábať čo najväčšie množstvo krvi, takže moja vízia je izba plná strojov, ktoré ju budú nepretržite vyrábať z bežnej darovanej krvi,“ povedal Toye.
Klinickej štúdie, ktorá chce krv otestovať najmenej na desiatich zdravých dobrovoľníkoch, sa zatiaľ zúčastnili dvaja ľudia. Všetci účastníci výskumu dostanú dve dávky piatich až desiatich mililitrov krvi – jednu darovanú a jednu vyrobenú v laboratóriu – s odstupom najmenej štyroch mesiacov.
Čítajte aj Vráskavce denne prehltnú až desať miliónov kusov mikroplastov, vyplýva zo štúdie
Vedci do krvi pridali malé množstvo rádioaktívnej látky, ktorá sa bežne používa pri iných lekárskych zákrokoch, aby videli, ako dlho zostane v tele. Dúfajú, že krv vypestovaná v laboratóriu bude účinnejšia ako tá normálna.
Červené krvinky obvykle vydržia približne 120 dní, kým ich treba vymeniť. Typická darovaná krv obsahuje zmes mladých a starých červených krviniek, zatiaľ čo krv vypestovaná v laboratóriu je všetka čerstvo vyrobená, takže by mala vydržať celých 120 dní. Výskumníci predpokladajú, že by to v budúcnosti mohlo umožniť kratšie a menej časté transfúzie.
Čítajte aj Ivermektín dostal vo veľkej štúdii "posledný klinec do rakvy"
Výskum ale čelí finančným aj technologickým problémom. Podľa vedcov nie je jasné, koľko bude pestovanie krvi v laboratóriu stáť. Ďalším problémom je skutočnosť, že kmeňové bunky používané na pestovanie červených krviniek sa časom vyčerpajú, čo obmedzuje množstvo krvi, ktoré je možné vyrobiť.