Vedci ľuďom prvýkrát podali transfúziu krvi vypestovanej v laboratóriu

Účastníci klinickej štúdie dostali prvýkrát v histórii transfúziu krvi vypestovanej v laboratóriu. Podľa spravodajského BBC News to dnes oznámili britskí vedci. Testujú malé množstvo krvi, ktoré zhruba zodpovedá jednej čajovej lyžičke, aby zistili, ako sa správa v tele.

07.11.2022 13:22
debata

Väčšina krvných transfúzií bude vždy závisieť od ľudí, ktorí darujú krv. Cieľom vedcov je však vyrábať životne dôležité, ale veľmi vzácne krvné skupiny, ktoré sa ťažko získavajú. Sú nevyhnutné pre niektorých ľudí, ktorí sú závislí na pravidelných prevodoch krvi kvôli ochoreniam, ako je kosáčikovitá anémia.

nosorozec Čítajte aj Nosorožcom sa v uplynulom storočí skrátili rohy, zrejme kvôli pytliakom

Pokiaľ sa krv darcu a príjemcu presne nezhoduje, telo ju začne odmietať a liečba zlyhá. Autor štúdie Ash Toye z Bristolskej univerzity uviedol, že niektoré krvné skupiny sú veľmi vzácne a že „v krajine môže byť iba desať ľudí“, ktorí sú schopní takú krv darovať. Ako príklad uviedol krvnú skupinu známu ako Bombaj, ktorá bola prvýkrát identifikovaná v Indii. Vedci ju v Británii zaznamenali iba u troch ľudí.

Vedci pri experimente z darovanej krvi pomocou magnetických guličiek „vylovili“ kmeňové bunky, a pestovali z nich červené krvinky, kým neboli pripravené na krvnú transfúziu. Celý proces trval približne tri týždne.

„V budúcnosti chceme vyrábať čo najväčšie množstvo krvi, takže moja vízia je izba plná strojov, ktoré ju budú nepretržite vyrábať z bežnej darovanej krvi,“ povedal Toye.

Klinickej štúdie, ktorá chce krv otestovať najmenej na desiatich zdravých dobrovoľníkoch, sa zatiaľ zúčastnili dvaja ľudia. Všetci účastníci výskumu dostanú dve dávky piatich až desiatich mililitrov krvi – jednu darovanú a jednu vyrobenú v laboratóriu – s odstupom najmenej štyroch mesiacov.

Austrália, veľryba, more, vráskavec dlhoplutvý Čítajte aj Vráskavce denne prehltnú až desať miliónov kusov mikroplastov, vyplýva zo štúdie

Vedci do krvi pridali malé množstvo rádioaktívnej látky, ktorá sa bežne používa pri iných lekárskych zákrokoch, aby videli, ako dlho zostane v tele. Dúfajú, že krv vypestovaná v laboratóriu bude účinnejšia ako tá normálna.

Červené krvinky obvykle vydržia približne 120 dní, kým ich treba vymeniť. Typická darovaná krv obsahuje zmes mladých a starých červených krviniek, zatiaľ čo krv vypestovaná v laboratóriu je všetka čerstvo vyrobená, takže by mala vydržať celých 120 dní. Výskumníci predpokladajú, že by to v budúcnosti mohlo umožniť kratšie a menej časté transfúzie.

ivermectin, ivermektín Čítajte aj Ivermektín dostal vo veľkej štúdii "posledný klinec do rakvy"

Výskum ale čelí finančným aj technologickým problémom. Podľa vedcov nie je jasné, koľko bude pestovanie krvi v laboratóriu stáť. Ďalším problémom je skutočnosť, že kmeňové bunky používané na pestovanie červených krviniek sa časom vyčerpajú, čo obmedzuje množstvo krvi, ktoré je možné vyrobiť.

debata chyba
Viac na túto tému: #krv #vedci #výskum #transfúzia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy