Foto: TASR/AP, Dafna Gazit
Ide o hrebeň na vyčesávanie vší z vlasov, ktorý sa datuje do doby bronzovej, bol vyrobený okolo roku 1700 pred n. l. Uviedli to vedci z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (HUJI).
Archeológovia hrebeň našli ešte v roku 2017 na nálezisku Lachiš, ktoré bolo v staroveku mestským štátom a druhým najdôležitejším mestom Judského kráľovstva. Nápis na ňom však dokázali analyzovať až vlani v decembri, pričom prišli na to, že je napísaný kanaánskym písmom, ktoré vzniklo pred 3 800 rokmi.
Hrebeň je značne poškodený, no vedci odhadujú, že mal šesť širokých zubov na rozčesávanie vlasov a 14 zahnutých zubov na vyčesávanie vší a hníd. Mikroskopickým skúmaním sa zistilo, že na hrebeni sa ešte stále nachádzajú časti vonkajšej membrány týchto parazitov, čo pomohlo presnejšie určiť jeho účel.
Čítajte aj Basy zvyšujú chuť ľudí tancovať a netreba ich ani počuť
Veta, ktorá je na slonovinovom hrebeni napísaná, znie: „Nech tento sloní kel vykorení vši z vlasov a brady“. „Nápis je veľmi ľudský, čo je fascinujúce,“ upozorňuje profesor Josef Garfinkel z Hebrejskej univerzity. Dodáva, že vši trápia ľudí už tisícročia a neboli ušetrení ani tí z najvyšších spoločenských vrstiev, pričom „treba len dúfať, že hrebeň naozaj splnil svoj účel“.
The Guardian pripomína, že prvé písma vznikli v Egypte a Mezopotámii okolo roku 3200 pred n. l., neskladali sa však z písmen. Tvorili ich stovky rozličných symbolov, ktoré reprezentovali celé slová či slabiky.
Čítajte aj Ako dlho by sme mali spať? Pozrite si tabuľku. A čo keď spíme málo?
Prvá abeceda sa datuje do obdobia okolo roku 1800 pred n. l. a vynašli ju ľudia hovoriaci jedným zo semitských jazykov, ktorí museli dobre poznať hieroglyfické egyptské písmo. Tento abecedný systém sa používal stovky rokov, až kým ho nakoniec neštandardizovali Feničania, žijúci v súčasnom Libanone. Fenická abeceda sa tiež stala základom pre staroveké písma grécke a latinské.