Vedci výsledky svojho výskumu predstavili na konferencii Severoamerickej rádiologickej spoločnosti. Informáciu priniesla česká spravodajská televízia ČT24.
Pomocou najcitlivejšej magnetickej rezonancie sa ako prví pozreli na mozgy 20 ľudí s migrénou, z ktorých 10 trpelo chronickou a 10 malo epizodickú migrénu bez aury. Na porovnanie sa pozreli aj na mozgy piatich zdravých osôb zodpovedajúceho veku. V oboch skupinách ľudí s migrénou našli väčší počet zväčšených perivaskulárnych priestorov – ide o akési vrecká naplnené tekutinou, ktoré sa nachádzajú v blízkosti krvných ciev v určitých častiach tela, vrátane mozgu.
Foto: RNSA
„Perivaskulárne priestory sú súčasťou systému odvádzania tekutín z mozgu,“ uviedol Wilson Xu, ktorý sa na výskume podieľal. „Štúdium toho, ako prispievajú k migréne, by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť zložitosť toho, ako migréna vzniká.“ Zväčšené perivaskulárne priestory sú spájané aj s ďalšími neurologickými ochoreniami, ako je napríklad demencia. Je to ale prvýkrát, čo boli takéto zmeny identifikované v tejto konkrétnej oblasti mozgu u osôb trpiacich migrénou. Zároveň upozorňujú, že dôsledky toho, čo zistili, sú zatiaľ neisté.
Niektoré štúdie už naznačovali možnú súvislosť medzi bolesťami hlavy a týmito zväčšenými priestormi, ale mnoho iných nič také nepotvrdilo. A nie je tiež jasné, prečo by sa mali u chorých objavovať. Vedci špekulujú, že by mohli predstavovať poruchu mozgového glymfatického systému, ktorý využíva perivaskulárne kanály na odplavovanie odpadových látok z mozgu. Aj keby táto hypotéza bola pravdivá, nie je jasné, či sa tieto rozšírené priestory objavujú v dôsledku migrény, alebo či hrajú úlohu pri jej vzniku.
Čo je glymfatický systém
Cievny detoxikačný systém mozgu, analogický k lymfatickému systému. Umožňuje transport rozpustených a odpadových látok z mozgovomiechového moku a extracelulárnej tekutiny mozgu.
Autori varujú pred predčasným nadšením – ide zatiaľ iba o primárny výskum, ktorý sa snaží popísať, čo sa vôbec v hlave deje. Cesta k možnému lieku môže trvať ďalšie desiatky rokov, ale táto štúdia by mohla byť prvým krokom na tejto dlhej ceste.
„Výsledky našej štúdie by mohli inšpirovať rozsiahlejšie výskumy, ktoré by pokračovali v skúmaní toho, ako zmeny v mikroskopických cievach a zásobovaní mozgu krvou prispievajú k rôznym typom migrény,“ povedal Xu. „Nakoniec by nám to mohlo pomôcť vyvinúť nové, personalizované spôsoby diagnostiky a liečby migrény.“