Foto: International Journal of Osteoarchaeology
Stredovek je často považovaný za dobu temna, keď svet zabudol na znalosti antiky a začínal vo vede, poznaniach aj technológiách takmer od začiatku. Mnoho objavov z poslednej doby ale ukazuje, že minulosť bola oveľa pestrejšia.
Historici v žurnáli International Journal of Osteoarchaeology popísali lebku ženy zo stredného Talianska, ktorá prežila najmenej dva zložité chirurgické zákroky v oblasti lebky. Išlo o trepanácie, teda operácie, počas ktorých dochádza k prerazeniu lebky a vytvoreniu otvoru v nej.
Podľa vedcov sa stredovekí chirurgovia pokúšali týmto spôsobom u ženy vyliečiť „systémový patologický stav“, teda akési dlhodobé duševné problémy. Nie sú ale schopní z dostupných údajov povedať, či jej tieto operácie dokázali nejako pomôcť.
Lebku našli archeológovia v lombardskej nekropole Castel Trosino, ktorá medzi šiestym a ôsmym storočím slúžila ako pohrebisko.
Čítajte aj Nová antikoncepcia pre mužov dočasne paralyzuje spermie. Testy na myšiach boli úspešné
Pri vykopávkach tu vedci našli zodpovedajúcim spôsobom bohatú výbavu hrobov – odkryli v nich množstvo zlata i filigránskych šperkov. A tiež prekvapivý objav, ktorý popísali ako „prvý dôkaz úpravy kosti do tvaru kríža na živom objekte“.
Otvor v lebke v tvare kríža bol vytvorený zrejme kovovým škrabacím nástrojom s ostrými hranami. Uprostred neho je zaoblená plocha z dobre zahojenej kosti. Podľa lekárov trvá vyliečiť také zranenie asi šesť mesiacov, čo je veľmi presvedčivý dôkaz, že operovaná žena zákrok prežila.
Lenže na lebke sa našla aj druhá sada zákrokov, tentoraz v tvare písmena V. Lenže tá už zahojená nebola. To znamená, že žena pravdepodobne zomrela veľmi skoro po operácii. Nie je ale jasné, či zahynula priamo v dôsledku zákroku.
„Zistili sme, že žena prežila niekoľko operácií, pretože podstúpila dlhodobú chirurgickú liečbu, ktorá spočívala v sérii postupných vŕtaní,“ opisujú autori. A zdá sa, že posledná operácia prebehla krátko pred jej smrťou, dodávajú.
Čítajte aj Roboty raz budú vedieť žartovať. Nevedia však odhadnúť správny moment
Podobné zákroky veda z tejto doby a času príliš nepozná. Preto historikov zaujímalo, prečo k trepanácii mohlo dôjsť a kde sa vôbec vzal skúsený chirurg, ktorý ju mohol uskutočniť. Autori štúdie podotýkajú, že rituálnu trepanáciu praktizovali Avari, ktorí v tejto dobe žili v Karpatskej kotline. Preto zvažovali, či by nemohlo ísť o import z tejto oblasti. To sa ale nakoniec nepotvrdilo, nenašli sa totiž žiadne dôkazy, ktoré by podobnú rituálnu trepanáciu potvrdzovali.
Ďalšou možnosťou bolo, že mohlo ísť o dôsledok obľúbeného stredovekého trestu nazývaného decalvatio alebo úradné skalpovanie. Lenže tento trest sa u žien neuplatňoval, využíval sa najmä u dezertérov. A detailnejšia analýza nakoniec ukázala, že stopy na lebke takému zákroku nezodpovedajú.
Jediným vysvetlením, ktoré vedcom zostalo, je teda lekársky zákrok, aj keď netušia, čo mal riešiť.