Svetová zdravotnícka organizácia spolupracuje s kambodžskými úradmi na vyšetrovaní prípadu 11-ročného dievčaťa, ktoré sa nakazilo vtáčou chrípkou H5N1 a následne na ňu zomrelo. Mimoriadne znepokojujúce je podľa epidemiológov to, že sa nakazil aj jej otec. Obávajú sa teda, že by mohlo ísť o prvý zdokumentovaný prenos ochorenia z človeka na človeka. Informácie priniesla česká spravodajská televízia ČT24
Doktorka Sylvia Briandová, riaditeľka pre pripravenosť na epidémie a pandémie a ich prevenciu, uviedla, že WHO vzhľadom na nedávny vývoj prehodnocuje svoje globálne hodnotenie rizika. Situáciu označila za „znepokojujúcu“. Tá istá organizácia pritom naposledy vyhodnotila riziko vtáčej chrípky ako „nízke pre ľudí“ začiatkom februára.
Kambodžské úrady boli o úmrtí 11-ročného dievčaťa na H5N1 informované vo štvrtok a okamžite začali testovať jeho kontakty – všetkých ľudí, s ktorými sa v poslednom čase stretla. Zistilo sa, že dvanásť ľudí, s ktorými bolo dievča v kontakte, malo príznaky chrípky a jeden z nich – otec dievčaťa – mal príznaky chrípky. Testy potom ukázali, že bol skutočne nakazený vírusom H5N1.
Ľudia sa môžu nakaziť vírusom vtáčej chrípky, ale len od zvierat. Vedci zatiaľ nezistili ani jeden prípad šírenia vírusu z človeka na človeka. Preto ho WHO doteraz považovala za malú hrozbu. Ak by sa však vírus zmenil tak, že by sa mohol prenášať medzi ľuďmi, bol by to problém možno porovnateľný s pandémiou covidu.
„Celosvetová situácia s vírusom H5N1 je znepokojujúca vzhľadom na široké rozšírenie vírusu u vtákov po celom svete a množiace sa správy o prípadoch u cicavcov vrátane ľudí,“ povedala Briandová. „WHO berie riziko spojené s týmto vírusom vážne a vyzýva všetky krajiny, aby zvýšili ostražitosť.“ V Kambodži podľa agentúry Reuters už začali s likvidáciou hydiny v oblasti, kde sa dievča nakazilo.
Briandová upozornila, že zatiaľ nie je jasné, či v Kambodži skutočne došlo k prenosu vírusu z človeka na človeka. Oba prípady totiž mohli byť spôsobené „rovnakými podmienkami“, pravdepodobne blízkym kontaktom s nakazenými vtákmi alebo inými zvieratami.
Mikrobiológovia, ktorí v rekordne krátkom čase sekvenovali výsledky, uviedli, že dôkazy o prenose z človeka na človeka zatiaľ chýbajú; v genóme vírusu nie sú žiadne stopy po väčších zmenách.
Odborníci predpokladajú, že na prenos vírusu na človeka môže byť potrebná zmena v génoch vírusu. Čím viac príležitostí má vírus na to, aby sa o to pokúsil, tým je pravdepodobnejšie, že k tomu dôjde.
WHO uviedla, že bez ohľadu na to zvyšuje úsilie o pripravenosť. Oznámila, že už sú k dispozícii antivirotiká, ako aj 20 licencovaných pandemických vakcín pre prípad, že sa situácia zmení. Samozrejme, predpokladá aj to, že vakcíny a lieky bude potrebné upraviť tak, aby sa prispôsobili tomu, ako sa vírus mení. Takéto úpravy by WHO trvali približne štyri až päť mesiacov, povedal Richard Webby, riaditeľ Centra WHO pre štúdium ekológie chrípky u zvierat a vtákov.