Vedci sú ale v hodnotení takého počínania skôr opatrní, aj keď napríklad tí českí zistili, že ponorenie do studenej vody môže v krvi značne zvýšiť koncentráciu dopamínu, napísala agentúra AP.
Nikto nespochybňuje prínos dlhodobého otužovania. Neoficiálne výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sa bežne kúpu v chladnej vode, sú menej prechladnutí, a existujú dôkazy, že tieto kúpele môžu zvýšiť počet niektorých bielych krviniek a ďalších látok bojujúcich proti infekciám. Nie je však jasné, či môže mať rovnaký účinok aj príležitostné ponorenie do ľadovej vody.
Čítajte aj Prví ľudia v Európe lovili lukom a šípmi
Kim Kardashianová zverejnila svoje fotky na instagrame, Harry na twitteri. Kristen Bellová hovorí, že sa do studenej vody je „brutálna, ale psychicky povznášajúca“. A tvrdí, že jej ľadová voda pomáha zmierniť zápaly a jej telo sa potom cíti lepšie. Čo si o tom ale myslia odborníci?
Doktor Will Cronenwett, vedúci odboru psychiatrie zo Severozápadnej univerzity, sa prvýkrát skúsil ponoriť do ľadovej vody pred rokmi počas návštevy škandinávskych priateľov na ostrove v Pobaltí. Po saune skočil na niekoľko minút do ľadovo studenej vody a zažil podľa svojich slov intenzívny a povzbudzujúci zážitok. „Mal som pocit, ako by ma niekto prebodával stovkami miliónov naozaj malých elektrických ihličiek,“ povedal. „Cítil som sa, akoby som bol silný a mocný, a bol schopný dokázať čokoľvek,“ dodal.
Avšak študovať účinky ponoru do ľadovej vody s pomocou zlatého štandardu v podobe kontrolných testov by podľa jeho slov bolo dosť náročné, pretože vymyslieť „placebo testy“ na ponorenie do studenej vody by bolo zložité.
Čítajte aj Ako sa baviť o konšpiračných teóriách v piatich jednoduchých krokoch
Existuje niekoľko teórií o tom, ako toto počínanie ovplyvňuje psychiku. Doktor Cronenwett tvrdí, že ponorenie do studenej vody stimuluje tú časť nervového systému, ktorá riadi pokojový alebo relaxačný stav. To môže zvyšovať pocity pohody. Stimuluje aj tú časť nervového systému, ktorá reguluje stresovú reakciu typu „bojuj alebo uteč“.
Pravidelné kúpele v ľadovej vode môžu túto reakciu tlmiť, čo by ľuďom mohlo pomôcť lepšie zvládať ďalšie stresové situácie v živote, avšak to nie je dokázané. „Musíte prekonať svoj vlastný strach. Musíte zobrať odvahu a urobiť to,“ povedal. „A keď to konečne urobíte, máte pocit, že ste dosiahli niečo zmysluplné. Dosiahli ste cieľ,“ dodal Cronenwett.
Českí vedci zistili, že ponorenie do studenej vody môže zvýšiť v krvi koncentráciu dopamínu, jedného z takzvaných hormónov šťastia vytváraných v mozgu, o 250 percent.
Ale vysoké množstvo dopamínu je spájané s paranoiou a agresivitou, uvádza fyziológ James Mercer, profesor na Arktickej univerzite v Nórsku, ktorý je spoluautorom nedávneho vedeckého prehľadu štúdií o ponorení do studenej vody.
Čítajte aj Ľudia zrejme v zime potrebujú viac spánku, vyplýva zo štúdie
Ponorenie do studenej vody zvyšuje krvný tlak a zvyšuje záťaž srdca. Štúdie preukázali, že pre zdravých ľudí je to bezpečné a účinky sú iba dočasné. Pre ľudí so srdcovými problémami však môže byť nebezpečné a niekedy vedie k život ohrozujúcemu nepravidelnému srdcovému rytmu, uviedol Cronenwett. Ľudia s chorým srdcom alebo s rodinnou anamnézou skorých srdcových chorôb by sa preto mali poradiť s lekárom.
Bolo dokázané, že opakované ponory do studenej vody počas zimných mesiacov zlepšujú reakciu tela na inzulín, hormón, ktorý kontroluje hladinu cukru v krvi, poznamenal Mercer. To by mohlo pomôcť znížiť riziko cukrovky alebo udržať chorobu pod lepšou kontrolou u ľudí, ktorí jej už trpia, hoci na preukázanie tejto skutočnosti je potrebné vykonať ďalšie štúdie.
Ponorenie do studenej vody tiež aktivuje hnedý tuk – tkanivo, ktoré pomáha udržiavať telo v teple a pomáha mu kontrolovať hladinu cukru a inzulínu v krvi. Pomáha tiež telu spaľovať kalórie, čo iniciovalo výskum, či je ponorenie do studenej vody účinným spôsobom chudnutia. Dôkazy sú ale zatiaľ nepreukazné. Neoficiálne výskumy naznačujú, že ľudia, ktorí sa bežne kúpu v chladnej vode, sú menej prechladnutí, a existujú dôkazy, že tieto kúpele môžu zvýšiť hladinu niektorých bielych krviniek a ďalších látok bojujúcich proti infekciám. Či môže mať rovnaký účinok aj príležitostné ponorenie do ľadovej vody, nie je jasné.
Čítajte aj Ani po troch rokoch nie je jasný pôvod pandémie COVID-19
Medzi najväčšie nezodpovedané otázky patria: Ako veľmi musí byť voda studená, aby mala nejaký prínos pre zdravie? A bude mať rýchle ponorenie rovnaký účinok ako dlhé plávanie?
„Na otázku, či ‚čím studenší, tým lepší‘, neexistuje odpoveď,“ povedal Mercer. „Tiež záleží na type reakcie, o ktorú vám ide. Niektoré sa napríklad prejavujú veľmi rýchlo, napríklad zmeny krvného tlaku… Iné, ako napríklad tvorba hnedého tuku, trvajú oveľa dlhšie.“