Jedným z najväčších rizík nástrojov na úpravu génov je, že ľudia, ktorí by z liečby mali najväčší prospech, k nej nebudú mať prístup.
Lieky založené na mocných nástrojoch pre genetické úpravy začnú do konca desaťročia meniť liečbu porúch krvi, ochorení postihujúcich srdce, oči a svaly, a možno dokonca neurodegeneratívnych chorôb, ale kvôli cene budú pre mnoho ľudí nedostupné. Náklady na génové terapie budú pre veľkú časť svetovej populácie neúmerne vysoké, čo by mohlo „vážne ohroziť“ snahu, aby sa všetci ľudia rodili rovní, uviedla bioetička Françoise Baylisová.
Čítajte aj Stredomorská strava môže znížiť riziko demencie o štvrtinu, naznačuje štúdia
Odborníci, medzi ktorými sú genetici, výskumníci v oblasti verejného zdravia, bioetici a filozofi, očakávajú, že vlna génových terapií zasiahne kliniky v nasledujúcich piatich rokoch. Nástroje budú opravovať mutácie spôsobujúce ochorenie v tkanivách a orgánoch pacientov a budú stále sofistikovanejšie, pretože vedci prídu na to, ako vykonávať viac úprav naraz a ako dosiahnuť oblasti, ako sú časti mozgu postihnuté neurodegeneratívnym ochorením. Regulačné orgány v Británii, USA a Európe by mohli ešte tento rok schváliť prvú génovú terapiu, ktorá lieči kosáčikovitú anémiu – poruchu zrážanlivosti krvi.
Rovnaká technológia otvára cestu k terapiám, ktoré by zlepšili zdravých ľudí, aby boli rýchlejší, múdrejší, silnejší alebo odolnejší voči chorobám, hoci vylepšovanie je zložitejšie ako oprava jednotlivých chybných génov. Profesorka Mayana Zatzová z univerzity v brazílskom Sao Paule a zakladateľka Brazílskej asociácie pre svalovú dystrofiu uviedla, že je „absolútne proti úpravám génov za účelom vylepšenia“. „Vždy sa ale nájdu ľudia, ktorí budú ochotní za to na súkromných klinikách zaplatiť a bude ťažké to zastaviť,“ dodala.
Čítajte aj Vylepšenie človeka pomocou robotických častí tela je na dosah ruky
Niektorí experti veria, že úprava génov by mohla byť v nasledujúcich desiatich až 20 rokoch dosť bezpečná na to, aby ju bolo možné vyskúšať na ľudských embryách. Podľa génového terapeuta Luigiho Naldiniho, by to však „technicky“ mohlo ísť už do piatich rokov.
Cieľom takýchto postupov by bolo zabrániť zničujúcim dedičným chorobám, vrátane tých, ktoré sú smrteľné v prvých piatich rokoch života. Genetici však zdôrazňujú, že takmer vždy existuje alternatíva, ako je genetický skríning embryí z umelého oplodnenia, adopcie či darcovstva vajíčok a spermií. Jedným z dôvodov pre obozretnosť je, že zásahy do takzvanej zárodočnej línie menia DNA v spermiách alebo vajíčkach dospelého jedinca, čo znamená, že všetky úpravy – vrátane chýb – sa prenášajú na budúce generácie. Alternatíva, na ktorej sa pracuje, je úprava plodov v maternici.
Čítajte aj Vedcom sa podarilo u myší odchovať mláďatá, ktoré majú geneticky dvoch otcov
V súčasnosti je úprava génov neúmerne drahá. Ak však náklady v nasledujúcich desaťročiach výrazne klesnú, existuje riziko, že reprodukčné kliniky začnú ponúkať tieto služby bez ohľadu na to, či sa preukáže ich prínos.
Bioetička z Wisconsinskej univerzity Alta Charová sa domnieva, že napriek pokroku zostane väčšina ľudí pri tom, že budú mať deti postarom. „Najväčšie riziko, ktoré v tejto chvíli vidím, je, že diskusia okolo úpravy zárodočnej línie bude aj naďalej prezentovať tieto dystopické vízie ako reálne,“ povedala. „Umelé oplodnenie je nepríjemné, nepohodlné a drahé. Nemyslím si, že by sa ľudia vzdávali počatiu príjemnejším spôsobom – pohlavným stykom – pokiaľ to nie je skutočne nutné,“ uzavrela.