Dokazuje to analýza vlasov z pohrebiska na španielskom ostrove Menorke. Ide o doteraz najstarší priamy dôkaz o tom, že naši predkovia užívali drogy, ktoré vyvolávajú halucinácie a delírium. Zistenia vedcov z Valladolidskej univerzity publikované v časopise Scientific Reports sa opierajú o analýzu materiálov z jaskyne Es Crritx na juhozápade ostrova Menorka.
Čítajte aj Covid ubližuje neočkovaným rodičkám. Poškodzuje placentu, deti sa môžu narodiť mŕtve
V jaskyni sa nachádza viac ako 200 ľudských hrobov a pravdepodobne až do roku 800 pred naším letopočtom slúžila aj ako rituálne miesto. Na samostatnom mieste v nej boli uložené rúrkovité a uzatvárateľné nádobky z dreva a parožia, ktoré obsahovali pramene do červena sfarbených vlasov.
V nich sa potvrdili tri psychoaktívne látky. Okrem halucinogénov atropínu a skopolamínu to bol aj efedrin. Tento stimulant sa dnes používa pri nelegálnej výrobe metamfetamínu (pervitínu).
Ich užívanie bolo pravdepodobne súčasťou rituálov v jaskyni. Vtedajší ľudia mohli tiež užívať morfín a papaverín, látky pochádzajúce z maku. V archeologických kontextoch sa však ukázala ich nestabilita a z tohto testovania boli vylúčené.
Čítajte aj Biomedici vyvinuli roboty schopné spracovať biomateriály priamo v tele
Viečka na nádobkách boli často zdobené kruhovými ornamentami s bodkou uprostred. Niektorí vedci to považujú za vyjadrenie vizionárskeho zážitku a „vnútorného videnia“ u osoby pod vplyvom halucinogénov.
Informácie o prehistorickom užívaní drog v Európe boli doteraz založené len na nepriamych dôkazoch, ako sú umelecké zobrazenia rastlín obsahujúce psychoaktívne látky.