Vzorky teraz odborníci analyzujú, ich výsledky prispejú k objasneniu najstaršej histórie najväčšej piesočnej púšte sveta.
Českí archeológovia sa na doposiaľ málo prebádanej púštnej oblasti Sultanátu Omán zameriavajú dlhšie. Minuloročná expedícia bola tretia v poradí a niekoľko ďalších sa ešte chystá. Na výkopových prácach v dvoch rôznych lokalitách sa podieľala viac ako dvadsiatka archeológov a geológov z desiatich krajín sveta.
Prvý expedičný tím pôsobil na juhu krajiny v provincii Zufár, druhá skupina potom v oblasti Duqm v strednom Ománe.
V dunách púšte ar-Rub al Al-Chálí v provincii Zufár našli vedci pästné kliny pochádzajúce z obdobia prvej migrácie človeka z Afriky spred asi 300 tisíc až 1,3 milióna rokov. Vzhľadom na svoju geografickú polohu slúžila Arábia ako prirodzená migračná trasa z africkej kolísky ľudstva do Eurázie.
Medzi viac ako tristo metrov vysokými dunami sa podarilo nájsť aj škrupiny vyhynutých pštrosov, fosílnu dunu a staré koryto rieky z obdobia, kedy bolo v Arábii výrazne vlhšie podnebie. „Naše nálezy, za podpory štyroch rôznych datovacích metód, poskytnú cenné dáta pre rekonštrukciu klímy a histórie najväčšej piesočnej púšte sveta. Prírodné podmienky formovali aj praveké osídlenie a my sa snažíme študovať ľudskú adaptabilitu na zmeny klímy,“ hovorí vedúci a koordinátor expedície Roman Garba z Archeologického ústavu AV ČR, Praha.
Čítajte aj Výskum potvrdil pozitívny vplyv aktivovanej vody na rastliny
Jadrová fyzika pomáha výskumu histórie
Archeológovia používajú na určenie veku nálezov špeciálne datovacie metódy. „Rádiouhlíkové datovania a datovania pomocou kozmogénnych rádionuklidov vykonávame v spolupráci s Ústavom jadrovej fyziky AV ČR, ktorý novo sprevádzkoval prvý hmotnostný urýchľovačový spektrometer v Českej republike,“ pochvaľuje si Roman Garba.
Metódy rádiouhlíkového datovania a časopriestorovej analýzy vedcom môžu pomôcť zistiť viac informácií aj o zhruba dvetisíc rokov starých rituálnych kamenných monumentoch – tzv. trilitoch. Laicky by sa asi dali pripodobniť k známejšiemu anglickému Stonehenge. Vyskytujú sa na území dnešnej južnej Arábie a nie je známe, na čo sa používali ani kto ich kedy postavil.
Čítajte aj Výskum desaťročia? Zdraviu neprospieva ani striedme pitie alkoholu
Čo ukrývajú kruhové pohrebné komory?
Druhý expedičný tím pôsobil v oblasti Duqm v strednom Ománe a sústredil sa najmä na neolitickú hrobku, datovanú do obdobia približne 5000–4600 rokov pred n. l. v lokalite Nafūn.
„To, čo tu nachádzame, je unikátne v kontexte celej južnej Arábie. Megalitická štruktúra ukrývajúca dve kruhové pohrebné komory odhalila kostrové pozostatky minimálne niekoľkých desiatok jedincov. Izotopové analýzy kostí, zubov a mušlí nám pomôžu zistiť viac o strave, prírodnom prostredí a migráciách pochovanej populácie,“ vysvetľuje Alžbeta Danielisová z Archeologického ústavu AV ČR.
Neďaleko hrobky sa nachádzajú jedinečné kolekcie skalných rytín rozprestierajúce sa na 49 skalných blokoch, ktorých odlišné štýly s rôznym stupňom zvetrávania zobrazujú dobu osídlenia od päť tisíc rokov pred naším letopočtom do jednej tisícky nášho letopočtu. Vedci tiež skúmali lokalitu výroby kamenných nástrojov z obdobia neskorej doby kamennej.
Čítajte aj Nová metóda pomôže odhaliť Parkinsonovu chorobu pred objavením príznakov
Po stopách starého osídlenia južnej Arábie
Výskum v Ománe je súčasťou širšieho projektu evolučného antropológa Viktora Čierneho z pražského Archeologického ústavu AV ČR, ktorý o lokalite napísal pútavú populárno-náučnú knihu Po stopách Ádov – Južná Arábia v čase a priestore (Academia, 2016). Vo svojom výskume sa zaoberá biokultúrnymi interakciami populácií a ich adaptáciou na klimatické zmeny.
„Zistené kontakty afrických a arabských archeologických kultúr charakterizujú mobilitu populácií anatomicky moderného človeka. Bude zaujímavé tieto poznatky konfrontovať aj s genetickou diverzitou oboch uvedených regiónov a vytvoriť ucelenejší pohľad na utváranie súčasnej juhoarabskej spoločnosti,“ povedal Viktor Černý.
Zdroj: Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR, s využitím tlačovej správy Akadémie vied ČR