Francúzsko vykonalo vo Francúzskej Polynézii medzi rokmi 1966 až 1975 celkovo 41 atmosférických jadrových skúšok, v dôsledku ktorých boli miestni obyvatelia vystavení rádioaktívnemu spadu.
Štúdia zverejnená v časopise JAMA Network Open odhaduje, že jadrové skúšky možno spojiť s 0,6 až 7,7 percenta prípadov rakoviny štítnej žľazy vo Francúzskej Polynézii.
Vplyv jadrových skúšok je malý, no existuje, poznamenal vedúci autor štúdie Florent de Vathaire, odborník na radiáciu z francúzskeho Národného ústavu zdravia a medicínskeho výskumu (INSERM).
Čítajte aj Moderní ľudia kolonizovali Európu po troch pokusoch a 12 000 rokoch
Autori štúdie porovnali 395 ľudí, ktorým bola vo Francúzskej Polynézii v rokoch 1984 2016 diagnostikovaná rakovina štítnej žľazy, s kontrolnou skupinou zloženou z 555 ľudí z celkovej populácie. Išlo o aktualizáciu štúdie toho istého vedeckého tímu z roku 2010.
Nová štúdia je pritom vôbec prvou, ktorá pri výskume použila informácie francúzskej armády odtajnené v roku 2013, uviedol de Vathaire.
S použitím týchto dokumentov, meteorologických údajov a rozhovorov s onkologickými pacientmi vedci simulovali rádioaktívne mraky, ktoré pri každom teste vznikli. Následne odhadli dávku radiácie, ktorú v ich dôsledku dostali cez štítnu žľazu účastníci štúdie.
Čítajte aj Komáre priťahujú ľudia umytí mydlom, tvrdia vedci
V priemere absorboval organizmus každého účastníka takmer päť miligrayov žiarenia. Vedci nenašli výraznejší súvis medzi touto radiačnou dávkou a rizikom vzniku rakoviny štítnej žľazy, uviedol INSERM. Táto spojitosť však už bola výraznejšia, ak sa do úvahy brali iba prípady, ktoré si vyžadovali invazívnu liečbu.
Francúzsko od roku 1975 vykonávalo jadrové skúšky v Tichomorí už len pod zemou, no pokračovalo v nich až do roku 1996. Za vyše 30 rokov tam vykonalo takmer 200 testov.