Kosti nájdené v nemeckej jaskyni prepisujú ranú históriu Homo sapiens v Európe

Úlomky kostí objavené v jaskyni v strednom Nemecku ukazujú, že sa ľudský druh vydal do chladných vyšších zemepisných šírok Európy pred viac ako 45 000 rokmi, teda oveľa skôr, ako bolo doteraz známe. Toto zistenie prepisuje podľa agentúry Reuters ranú históriu Homo sapiens na kontinente, ktorý vtedy ešte obývali niekdajší ľudskí bratranci neandertálci.

06.02.2024 16:00
Jaskyňa Ilsenhöhle Foto:
Jaskyňa Ilsenhöhle pod hradom Ranis v Nemecku.
debata

Vedci v stredu uviedli, že pomocou starobylej DNA identifikovali 13 kostrových pozostatkov Homo sapiens v jaskyni Ilsenhöhle, ktorá sa nachádza pod stredovekým hradom na vrchole kopca v nemeckom meste Ranis. Vek kostí bol určený na 47 500 rokov. Až doteraz boli najstaršie pozostatky Homo sapiens zo severnej časti strednej a severozápadnej Európy staré asi 40 000 rokov.

„Tieto fragmenty sú priamo datované rádiokarbónom a poskytli dobre zachovanú DNA Homo sapiens,“ uviedol paleoantropológ a vedúci výskumu Jean-Jacques Hublin z Collège de France v Paríži.

Homo sapiens vznikol v Afrike pred viac ako 300 000 rokmi, neskôr putoval po celom svete a stretol sa s ďalšími ľudskými populáciami, vrátane neandertálcov. Vďaka neúplným fosílnym záznamom nie sú jasné podrobnosti o tom, ako sa Homo sapiens šíril Európou a akú úlohu hral náš druh pri vymieraní neandertálcov, ktorí zmizli zhruba pred 40 000 rokmi.

Homo sapiens sa prispôsobil mrazivým podmienkam

Výskum, ktorý bol prezentovaný v troch štúdiách publikovaných v časopisoch Nature a Nature Ecology & Evolution, ukázal, že v oblasti bolo vtedy chladnejšie ako dnes – chladná stepná tundra sa podobala dnešnej Sibíri alebo Škandinávii. Výskum tiež ukázal, ako sa Homo sapiens, hoci má korene v teplejšej Afrike, pomerne rýchlo prispôsobil mrazivým podmienkam.

Vedci dospeli k záveru, že jaskyňu sporadicky využívali malé mobilné skupiny poľovníkov a zberačov, ktorí sa pohybovali v krajine plnej cicavcov doby ľadovej, a že v iných obdobiach ju obývali jaskynné hyeny a jaskynné medvede.

zlatý kůň, lebka, Kostrové pozostatky, homo sapiens Čítajte aj Vedci zrekonštruovali tvár najstaršej ženy druhu Homo sapiens. Lebku našli v Česku

„Lokalita v Ranise bola obsadená počas niekoľkých krátkodobých pobytov, a nie ako obrovské táborisko,“ uviedol archeológ Marcel Weiss z Univerzity v Erlangene v Nemecku, ďalší z vedúcich výskumu.

Kosti a kamenné artefakty z jaskyne ukázali, že títo ľudia lovili veľkých cicavcov vrátane sobov, koní, zubrov a nosorožcov srstnatých.

„Je zaujímavé, že strava týchto raných Homo sapiens aj neskorých neandrtálcov sa zrejme zameriavala na veľkú suchozemskú zver, čo mohlo viesť k oblastiam vzájomnej konkurencie,“ uviedol zooarcheológ Geoff Smith z Kentskej univerzity, ktorý viedol jednu zo štúdií. „Stále však potrebujeme ďalšie údaje, aby sme lepšie pochopili úlohu a vplyv klímy a prichádzajúcich skupín Homo sapiens na konečné vymretie neandertálcov v Európe.“

Zdá sa, že tento výskum vyriešil diskusiu o tom, kto vyrobil špecifický súbor európskych kamenných artefaktov – pripisovaných tzv. lincombsko-raniskej-jerzmanickej kultúre (LRJ) – vrátane kamenných čepelí v tvare listov, ktoré sa používali ako hroty oštepov pri love. Mnohí odborníci predpokladali, že ich vyrobili neandertálci. Ich prítomnosť v Ranise bez dôkazov o neandertálcoch naopak naznačuje, že ich vyrobil Homo sapiens.

„Tieto hroty čepelí boli nájdené od Poľska a Česka cez Nemecko a Belgicko až po britské ostrovy a teraz môžeme predpokladať, že s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú ranú prítomnosť Homo sapiens v celej tejto severnej oblasti,“ povedal Smith.

Všetko sa ukrýva v DNA

Vedci identifikovali kosti na základe mitochondriálnej DNA, ktorá odráža dedičnosť po matke. Viac sa možno dozvedieť z jadrovej DNA, ktorá ponúka genetické informácie od oboch rodičov, vrátane toho, či sa Homo sapiens v Ranise krížil s neandertálcami.

Jaskyňa bola vykopaná v 30. rokoch 20. storočia, kedy boli nájdené kosti a kamenné artefakty, kým prácu prerušila druhá svetová vojna. Vtedajšia technológia nevedela kosti identifikovať. V rokoch 2016 až 2022 ju vedci znovu preskúmali a objavili ďalšie kosti a artefakty. Sekvenovanie DNA na novo nájdených a predtým odkrytých kostiach identifikovalo pozostatky Homo sapiens.

„Výsledky pre Ranis sú úžasné,“ uviedol Weiss a dodal, že vedci by sa mali vrátiť k ďalším európskym lokalitám z tohto obdobia a overiť, či neobsahujú podobné dôkazy o prítomnosti raného Homo sapiens.

Neandertálci Čítajte viac Neandertálci lovili veľkých predátorov dávno pred homo sapiens, odhalila štúdia
Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Nemecko #vedci #neandertálci #DNA #Homo sapiens