Štúdiu popisujúcu výskum zverejnil akademický žurnál Royal Society Open Science.
Hrob objavili vedci na nálezisku Cañada Seca ležiacom približne 210 kilometrov východne od mesta Mendoza v Argentíne. Od vzniku náleziska v roku 1991 na ňom boli objavené pozostatky 24 lovcov a zberačov. Analýza určila ich vek na približne 1 500 rokov.

Štúdiu vypracoval tím zložený z archeológov, antropológov a špecialistov na evolúciu z Argentíny, Spojeného kráľovstva a Nemecka. Vedci v nej popisujú nález kostrových ostatkov človeka a líšky, ktorých analýza naznačuje pokus o jej domestikáciu.
Domestikácia psov ľuďmi prebehla pred tisícmi rokov, no o pokusoch domestikovať iné druhy psovitých šeliem sa našlo iba veľmi málo dôkazov.
Vedci spočiatku predpokladali, že kostrové ostatky zrejme patria líške z rodu Lycalopex, do ktorého patria všetky druhy juhoamerických líšok. Bližšie skúmanie však ukázalo, že líška bola predstaviteľom dnes už vyhynutého druhu Dusicyon avus a veľkosťou pripomínala napríklad nemeckého ovčiaka.

Analýza izotopov dusíka a uhlíka odhalila, že táto konkrétna líška sa živila najmä rastlinnou potravou – rovnako ako jej ľudský spoločník. Líšky sa však zvyčajne živia prevažne mäsitou potravou, výskumníci preto zdieľanú potravu líšky a človeka považujú za dôkaz súžitia a pokusu o jej domestikáciu.
Predchádzajúci výskum ukázal, že líšky druhu Dusicyon avus vyhynuli z dôvodu klimatickej zmeny v oblasti po príchode Európanov, ktorá nastala v rovnakom čase, ako sa v oblasti objavili psy privezené Európanmi. Dostupné informácie však naznačujú, že na najjužnejšom cípe Patagónie tento druh prežil zrejme až do začiatku 17. storočia.
