Štúdia skúmala údaje a záznamy z 35 európskych štátov, kde žije zhruba 550 miliónov ľudí. Vedci odhadli minuloročný počet úmrtí v súvislosti s horúčavou v týchto štátoch na 47 690.
Najväčší počet úmrtí súvisiacich s horúčavou na milión obyvateľov pripadá na Grécko (390 úmrtí), Bulharsko (229 úmrtí) a Taliansku (209 úmrtí). Vyšší údaj všeobecne vykazujú krajiny na juhu Európy, zatiaľ čo na severe je údaj pod 100 úmrtiami na milión obyvateľov.
Zlomový rok 2003
Bez adaptačných opatrení zavedených od začiatku storočia by počty mŕtvych boli podľa analýzy vedcov o 80 percent vyššie. Zlomový bol rok 2003, kedy pri vlne horúčav v Európe zomrelo vyše 70 000 ľudí. „Dnes sme na tieto úrovne (horúčav) oveľa viac zvyknutí a vieme, čo robiť,“ povedala denníku El País jedna z autoriek štúdie Elisa Gallová. Podľa nej k znižovaniu počtu úmrtí prispievajú aj rozšírenie systémov varovania, väčšia pripravenosť úradov a zdravotníckych zariadení a postupná adaptácia miest na nové podmienky.
Najväčším rizikovým faktorom je podľa vedcov vysoký vek. Pravdepodobnosť úmrtia je osemkrát vyššia u ľudí vo veku 80 a viac rokov ako u ľudí vo veku 64 až 79 rokov. Podľa inej štúdie najčastejšie dôvody hospitalizácie v súvislosti s vysokými teplotami sú zlyhanie obličiek a infekcia močových ciest, píše El País.