O ľudskom mozgu sa vždy rozprávalo v superlatívoch. Je komplexný, extrémne rýchlo spracováva podnety a neustále sa vyvíja a mení. Na tom všetkom je malý či väčší kus pravdy. Podľa novej štúdie je však mozog pomalší, než si mnohí mysleli. Informácie spracúva s priemernou rýchlosťou 10 bitov za sekundu. Je to málo alebo veľa? Pre porovnanie, prehrávanie videa vo vysokom rozlíšení prenáša zhruba 25 miliónov bitov za sekundu. V posledných rokoch prebehlo viacero výskumov, ktoré rôznymi spôsobmi potvrdili, že ľudský mozog si superlatívy v rýchlosti spracovávania informácií nezaslúži.
V roku 2018 tím výskumníkov vo Fínsku analyzoval 136 miliónov stlačení kláves, ktoré vykonalo 168-tisíc dobrovoľníkov. Zistili, že ľudia písali v priemere rýchlosťou 51 slov za minútu. Len malý zlomok ľudí dokázal písať rýchlosťou 120 slov za minútu či rýchlejšie. Dvojica doktorandov potom vypočítala, že pri rýchlosť 120 slov za minútu sa rovná dátovému toku zhruba 10 bitov za sekundu. V rámci iného výskumu vedci skúmali dátový tok pri extrémne rýchlom skladaní Rubikovej kocky. Američan Tommy Cherry v roku 2023 na jej preskúmanie potreboval 5.5 a na zloženie ďalších 7.5 sekundy. To sa rovnaká informačnému toku zruba 11,8 bitu za sekundu. Možno sa pýtate, prečo je mozog taký pomalý.
Mozog na rozdiel od počítačov pracuje paralelne
Na rozdiel od počítačov, ktoré spracovávajú úlohy väčšinou sekvenčne, mozog pracuje paralelne. To znamená, že obrovské množstvo neurónov vykonáva rôzne operácie naraz. Táto schopnosť paralelného spracovania umožňuje mozgu riešiť problémy rýchlo a efektívne, napriek relatívne pomalej rýchlosti jednotlivých neurónov.
Predstavte si, že sledujete film. Vaše oči zachytávajú vizuálne podnety, uši spracúvajú zvuky, mozog analyzuje emócie postáv a zároveň si uvedomujete vlastné pocity. Každý z týchto procesov je zdanlivo jednoduchý, ale ich súčasné spracovanie si vyžaduje obrovskú koordinačnú kapacitu. Počítače, ktoré by mali vykonať podobnú úlohu, by potrebovali veľké množstvo energie a výpočtového výkonu.
Ľudský mozog je zároveň geniálny v tom, že nepracuje s každým podnetom, ktorý prijíma. Miesto toho využíva predikciu a filtráciu na spracovanie len tých informácií, ktoré považuje za dôležité. Táto schopnosť šetriť energiu je jedným z dôvodov, prečo dokážeme efektívne fungovať v prostredí plnom rozptýlení. Keď napríklad kráčate rušnou ulicou, váš mozog aktívne ignoruje väčšinu zvukov a vizuálnych podnetov, aby sa mohol sústrediť na tie, ktoré sú relevantné – ako je napríklad klaksón auta alebo červená na semafore. Tieto mechanizmy nám umožňujú byť „prítomní“ a vyrovnať sa s neustálym prísunom informácií z okolia.
Informácie dokáže filtrovať a vybrať si len tie podstatné
Zaujímavým aspektom fungovania mozgu je aj spôsob, akým vníma čas. Tento fenomén, známy ako časová percepcia, ovplyvňuje nielen to, ako rýchlo sa nám zdajú plynúť minúty či hodiny, ale aj naše zdravie. Štúdie naznačujú, že ak máme pocit, že čas plynie rýchlejšie, môže to ovplyvniť spôsob, akým naše telo reaguje na stres či choroby.
V stresových situáciách sa napríklad zdá, že čas plynie pomalšie, pretože mozog spracúva viac informácií, aby lepšie zvládol nebezpečenstvo. Na druhej strane, keď sme uvoľnení a šťastní, čas sa nám môže zdať rýchlejší. Tieto mechanizmy nie sú len filozofickou otázkou – výskum ukazuje, že naše vnímanie času môže ovplyvniť rýchlosť hojenia rán, či dokonca imunitnú odpoveď organizmu.
A tak, hoci je rýchlosť neurónových spojení v mozgu nízka v porovnaní s modernými počítačmi, jeho schopnosť paralelného spracovania, predikcie a prispôsobenia sa robí z mozgu výnimočný nástroj. Tento orgán je príkladom toho, že efektivita nezávisí len od rýchlosti, ale aj od schopnosti pracovať inteligentne a s obmedzenými zdrojmi.