José Meiffret sa narodil 27. apríla 1913 v Boulouris. K bicyklovaniu sa dostal zvláštnym spôsobom. Ako dieťa (od 11 rokov bol sirotou) ho na ceste zrazilo auto. Nestalo sa mu nič vážne, no vinník nehody bol veľkorysý – ako „bolestné“ mú kúpil na tú dobu špičkový bicykel. A práve tento dar odštartoval jeho neuveriteľnú kariéru.
Pomohol mu v nej aj ďalší menší zázrak. Aj napriek tomu, že bol skromným jazdcom bez väčších úspechov, oslovil Henryho Desgrangesa, zakladateľa legendárnej Tour de France. Ten si prekvapivo na neho našiel čas a prijal ho vo svojej vile na Azúrovom pobreží. Toto stretnutie ho poznačilo na celý život a z oboch mužov sa postupom času stali priatelia. Meiffretovi učarovala rýchlosť, rozhodol sa stať najrýchlejším cyklistom sveta. Viedla však k tomu dlhá a komplikovaná cesta, počas ktorej takmer prišiel o život pri nehode a po nej vážne uvažoval o samovražde.
Foto: Daily Factfinder / facebook
Prvý významný úspech si Meiffret pripísal v roku 1949, po piatich rokoch tvrdého špeciálneho tréningu sa mu podarilo dosiahnuť rýchlosť 87,92 kilometra za hodinu. Ale najrýchlejším mužom na bicykli napriek tomu nebol. Stal sa ním Georges Paillard, ktorý bol cyklistickou legendou a mohol sa pochváliť 2 titulmi majstra sveta a šesťkrát sa stal francúzskym šampiónom na stredných tratiach. Ten vo veku 45 rokov dosiahol rýchlosť 96,48 km/h.
Meiffret sa však nevzdával a tvrdo trénoval ďalej. 28. júna 1950 za súmraku zvládol na spevnenej ceste Grenzlandring v Nemecku v britskej okupačnej zóne rýchlosť 104,78 km/h. Krátko na to v októbri v závese za BMW 750 dosiahol maximálnu rýchlosť 139,53 km/h.
Sále však nebol najrýchlejším cyklistom. Rekord patril Alfredovi Letourneurovi. Ten už v roku 1938 dosiahol rýchlosť vyše 147 km/h. O tri roky neskôr Letourneur na diaľnici neďaleko Bakersfieldu v Kalifornii dosiahol rýchlosť 175,29 km/h na bicykli značky Schwinn, pričom išiel za špeciálne upraveným pretekárskym autom. Meiffretovi bolo jasné, že rovnakú pozornosť bude musieť venovať úprave bicykla a aj auta, inak si svoj sen nesplní.
V roku 1950 sa opäť pokúsil dosiahnuť svoj sen – a tentokrát sa mu to podarilo. Na ceste medzi Saint Gaudens a Muret poraziť Letourneura „o fúz“ a dosiahol rýchlosť 175,61 km/h. Pomohlo mu v tom aj nové špeciálne upravené auto – 4,5-litrový Talbot.
Nasledujúci rok sa Meiffret pokúsil prekonať hodinový rýchlostný rekord na okruhu pri jazde za motorkou. Pokus sa uskutočnil 13. októbra 1951 a po 7 okruhoch zrazu spadol pri rýchlosti 130 km/h. Skončil s s lebkou zlomenou na piatich miestach a lekári mu dávali len minimálnu šancu na prežitie, de facto ho považovali za klinicky mŕtveho.
Nasledujúce video ukazuje jazdu, pri ktorej Meiffret takmer prišiel o život:
Ale stal sa zázrak a Meiffret sa z toho dostal. Bol však v stave, v ktorom podľa názorov lekárov viac v cyklistike nemohol pokračovať. Následne bojoval s depresiami a myšlienkami na samovraždu, motivovať ho však napokon dokázal jeho starý priateľ Desgranges.
Meiffret sa napokon na bicykel posadil opäť, tentokrát s novým cieľom – bude prvým, komu sa podarí na ňom prekonať rýchlosť 200 km/h. A skutočne to napokon dosiahol. V lete 19. júla 1962 stanovil nový svetový rekord, keď dosiahol rýchlosť 204,73 km/h pri jazde za špeciálne upraveným Mercedesom-Benz 300SL na nemeckej diaľnici neďaleko Freiburgu. Rekord dosiahol na bicykli s váhou 20 kilogramov a s extrémnym prevodom so 130 zubmi na prednom prevodovom kolese. Použil drevené ráfiky, inverznú vidlicu a spevnené pneumatiky, odolné proti prierazom.
José Meiffret zomrel 17. apríla 1983 vo veku 69 rokov vo Francúzsku.