Zdravotné prínosy prírody, a to najmä v oblasti liečby bolesti, boli a sú predmetom mnohých výskumov. Pred viac ako štyridsiatimi rokmi priekopnícka štúdia Američana Rogera Ulricha ukázala, že pacienti v nemocniciach potrebujú menej liekov proti bolesti a rýchlejšie sa zotavujú, pokiaľ okná ich izieb smerujú do zelene, a nie do tehlovej steny.
Ale „až doteraz boli príčiny tohto účinku nejasné“, povedal Max Steininger, neurobiológ z Viedenskej univerzity a hlavný autor štúdie, ktorú zverejnil časopis Nature Communications.

Problém predstavuje subjektívny aspekt prírody aj bolesti. Je to príroda, ktorá upokojuje alebo placebo efekt vyvolaný jej údajným prínosom? Alebo ide o to, že sa radšej pozeráme na krajinu, ktorú vnímame ako krásnu? Čo keď to nie je príroda, ktorá znižuje bolesť, ale naopak mestské prostredie, ktoré ju zosilňuje? Aj takéto otázky si vedci kládli pri svojom výskume.
Aby zistili viac, zaznamenávali vedci mozgovú aktivitu skupiny 49 dobrovoľníkov pomocou skenera fMRI (funkčná magnetická rezonancia). Účastníci sa pozerali na rôzne obrazy a zároveň dostávali sériu viac či menej bolestivých elektrických šokov do chrbta ľavej ruky.
Prvá scéna zobrazovala prírodnú krajinu, breh jazera obklopený stromami pohybujúcimi sa vo vetre, sprevádzanú zvukom v pozadí simulujúceho šum lístia a spev vtákov. V druhej scéne boli pridané mestské prvky (budovy, lavičky, príjazdová cesta) a zvuk v pozadí bol nahradený typickými mestskými zvukmi.
Hlasitosť zvuku a kompozícia oboch obrázkov boli kalibrované tak, aby u účastníkov vyvolali podobný estetický dojem. Nakoniec tretí obrázok zobrazoval interiér: kanceláriu s počítačom, ventilátorom a malým oknom, to všetko doplnené bežnými zvukmi z pracoviska.
Účastníci štúdie nielen uvádzali, že pri pohľade na krajinu cítili menšiu bolesť, ale rozdiel sa prejavil aj na snímkach ich mozgu z funkčnej magnetickej rezonancie.
„Naša štúdia je prvá, ktorá na základe skenovania mozgu poskytuje dôkaz, že nejde iba o placebo efekt,“ uviedol neurobiológ Max Steininger vo vyhlásení.
Prírodné scény vyvolali zníženú aktivitu v časti mozgu, ktorá sa podieľa na vnímaní bolesti. Iné oblasti spojené s reguláciou bolesti ale neboli významnejším spôsobom ovplyvnené.
Vedci uviedli, že tieto výsledky môžu byť spôsobené tým, že prírodné prostredie upútava pozornosť ľudí a odvádza ich od vnímania pocitu bolesti. V psychológii sa tomuto javu hovorí „teória obnovenia pozornosti“.
„Skutočnosť, že účinok v podobe zmiernenia bolesti je možné dosiahnuť prostredníctvom virtuálneho vystavenia prírode, ktoré sa dá ľahko aplikovať, má dôležité praktické dôsledky,“ uviedol spoluautor štúdie Alex Smalley z britskej Exeter University. Toto zistenie tiež „otvára nové cesty pre výskum, ktorý by umožnil lepšie pochopiť, ako príroda ovplyvňuje našu myseľ“, dodal.
