Každý už aspoň raz závidel tým, ktorí ráno vyskočia z postele plní energie, hoci šli spať po polnoci a vstávali za úsvitu. Nový výskum však ukazuje, že za touto schopnosťou nemusí stáť len pevná vôľa skombinovaná s dvoma šálkami kávy. Svoju rolu zohráva aj genetika.
Vedci z Čínskej akadémie vied spolu s medzinárodným tímom identifikovali piatu známu mutáciu génu, ktorá umožňuje niektorým ľuďom fungovať naplno aj po štyroch až šiestich hodinách spánku. Táto špecifická zmena sa nachádza v géne SIK3 a jej kódové označenie je N783Y. Znie to síce ako názov satelitu, no v skutočnosti ide o kľúč ku kratšiemu, no stále účinnému odpočinku.
Niekomu stačí spať málo, no kvalitne
Jednou z osôb, ktoré vedcov inšpirovali, bola zdravá sedemdesiatnička, ktorej denný spánkový priemer bol len 6,3 hodiny. Zatiaľ čo väčšina jej rovesníkov potrebuje minimálne sedem hodín na regeneráciu, aby sa cítili sviežo, táto dáma žila aktívnym životom a netrpela typickými príznakmi spánkovej deprivácie. Vedci jej genetický materiál dôkladne analyzovali a objavili práve mutáciu v géne SIK3. Aby si boli istí, že nejde o náhodu, preniesli túto mutáciu do myší. Tie spali o zhruba pol hodinu menej ako býva zvykom. Vzhľadom na to, že myši spia okolo 12 hodín denne, je táto zmena štatisticky významná.
Čo robí gén SIK3?
Gén SIK3 kóduje enzým z triedy kináz – proteín, ktorý takpovediac zapína a vypína iné proteíny v tele prostredníctvom chemických signálov. Tieto signály hrajú kľúčovú úlohu v regulácii bdelosti a spánku. Mutácia N783Y podľa vedcov spôsobuje, že kináza funguje inak. A v dôsledku toho mozgu stačí kratší čas na regeneráciu a nočnú očistu. Štúdie tiež ukazujú, že takýto typ krátkeho spánku nemá negatívne dôsledky. Ľudia s touto genetickou výbavou nepociťujú zníženú výkonnosť, neupadajú do mikrospánku a dokonca sa môžu cítiť horšie, ak spia dlhšie ako zvyčajne.
Bežný spánok je čas, kedy mozog triedi spomienky, opravuje poškodené bunky a posilňuje imunitu. Ľudia s mutáciou SIK3 tieto procesy zvládajú rýchlejšie a efektívnejšie. Ako to presne robia, ešte nie je úplne jasné, ale vedci predpokladajú, že ich mozog pracuje s akousi vyššou servisnou efektivitou. „Tieto osoby akoby mali lepšie nastavený biologický softvér. Všetky procesy, ktoré telo počas spánku vykonáva, zvládajú za kratší čas,“ uviedla profesorka Jing-Hui Fu z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, ktorá sa tejto problematike venuje už roky.
Potenciál pre liečbu porúch spánku
Aj keď je genetická manipulácia u ľudí zatiaľ len sci-fi, nové poznatky môžu pomôcť pri vývoji liekov, ktoré zlepšia kvalitu spánku alebo skrátia čas potrebný na regeneráciu. To by mohlo byť zásadné pre ľudí trpiacich nespavosťou či pre tých, ktorým povolanie alebo životný štýl nedovoľuje luxus dlhého spánku. Vedci však varujú ľudí pred prílišným experimentovaním so skracovaním spánku tak ako k tomu nabádajú niektoré motivačné knihy. Ak by ste totiž neboli geneticky disponovaní na rýchlejšiu regeneráciu, z dlhodobého hľadiska si so skracovaním spánku skôr ublížite. S jeho nedostatkom je totiž spojené zvýšené riziko vzniku srdcových chorôb, obezity, cukrovky či dokonca depresie.