Vedci vo Veľkej Británii sa pustili do jedného z najambicióznejších vedeckých projektov súčasnosti. Plánujú vytvoriť časti ľudskej DNA úplne od základu. Cieľom nie je len pochopiť, ako genetický kód funguje, ale aj pripraviť pôdu pre nové spôsoby liečby ochorení, ktoré sú dnes považované za nevyliečiteľné.
Projekt nesie názov Synthetic Human Genome (SynHG) a bude prebiehať najbližších päť rokov. Podieľa sa na ňom niekoľko prestížnych univerzít a výskumných inštitúcií vo Veľkej Británii vrátane laboratória MRC v Cambridge. Výskumný tím pod vedením profesora Jasona China už v minulosti úspešne syntetizoval kompletný genóm baktérie E. Coli. Tentokrát sa púšťa do omnoho náročnejšej výzvy – ľudského genómu s viac než tromi miliardami párov báz.
Prečo syntetizovať ľudskú DNA?
Aj keď už dnes je možné ľudský genóm „čítať,“ jeho zapisovanie v zmysle tvorby nových úsekov DNA od úplného začiatku, je oveľa náročnejšie. Vedci chcú vytvárať celé časti ľudských chromozómov a skúmať ich účinok v živých bunkách, napríklad v kožných. Veria, že takto môžu prísť na to, ako jednotlivé úseky DNA ovplyvňujú fungovanie buniek, a identifikovať nové spôsoby liečby chorôb ako sú autoimunitné poruchy, poškodenie pečene, ale aj ochorenia s mitochondriálnym základom. Vďaka tomu by bolo možné dočkať sa buniek odolných voči vírusom či imunitnému útoku. Teda buniek schopných nahradiť poškodené orgány bez rizika odmietnutia organizmom.
Nádej aj obavy
Technológia, ktorá by ešte pred pár rokmi znela ako sci-fi vyvoláva aj vážne etické otázky. Jednou z nich je dilema o možnom zneužití DNA. Môže sa potom stať základom pre biologické zbrane? Prípadne otvoriť úplne novú Pandorinu skrinku s vytváraním detí, ktorých genóm by si mohli rodičia nakonfigurovať ako pri kúpe počítača.
Profesor Iain Brassington z Manchesterskej univerzity pripúšťa, že niektoré obavy sú zatiaľ technologicky ďaleko, ale upozorňuje, že v prípade neetického využitia môže dôjsť k zásadným spoločenským problémom. Teoreticky by totiž mohol niekto skopírovať DNA iného človeka bez jeho vedomia a použiť ju na reprodukciu. Aj preto projekt od začiatku počíta s paralelným výskumom spoločenských a etických dôsledkov, ktorý vedie profesorka Joy Zhang z Univerzity v Kente. Do diskusie chcú zapojiť nielen vedcov a odborníkov, ale aj verejnosť.
Kontrolovaná revolúcia?
Financovanie projektu vo výške 10 miliónov libier zabezpečila charitatívna organizácia Wellcome Trust, ktorá pred štvrťstoročím podporila aj legendárny Human Genome Project. Ten umožnil prečítať „kód života.“ Tentokrát sa však postupuje ešte o krok ďalej – k jeho vytváraniu. Podľa profesora Matthewa Hurlesa z Wellcome Sanger Institute ide o obrovský posun v chápaní biológie: „Budovaním DNA od základov môžeme testovať, ako vlastne funguje a overovať nové hypotézy. Nie len meniť to, čo už v prírode existuje.“
Výskumníci zatiaľ neplánujú vytvárať syntetický život ani živé organizmy. Všetko zostáva v laboratórnych podmienkach. Zatiaľ. No samotný fakt, že je možné vytvoriť základné stavebné kamene ľudského života, mení pravidlá hry.