Dlhé roky sa učebnice biológie spoliehali na jednoduchý obrázok. Na začiatku bola opica, potom niekoľko prechodných foriem a napokon moderný človek. Ako rebrík, po ktorom sa druhy postupne šplhajú vyššie. Nové nálezy z Etiópie však tento obraz spochybňujú.
Život vedľa seba, nie jeden po druhom
Tím vedcov z projektu Ledi-Geraru objavil v severovýchodnej Etiópii 13 fosilizovaných zubov starých približne 2,6 milióna rokov. Desať patrilo rodu Australopitekm príbuzného slávnej „Lucy“ a tri zase rodu Homo, kam sa zaraďuje aj Homo sapiens, dnešný človek rozumný.
Vedci sa doposiaľ domnievali, že rod Homo sa objavil až po zániku Australopitekov. Lenže nový objav dokazuje, že oba rody žili na tom istom území približne v rovnakom čase. Rod Homo teda nevznikol tak, že by mu jeho predchodca „odovzdal štafetu.“ Podľa vedcov mohlo ísť skôr o akýsi rozkonárený strom, na ktorom počas určitého obdobia koexistovalo viacero rodov.
Nový príbuzný slávnej Lucy?
Australopithecus afarensis, teda Lucy a jej príbuzní, zmizli z fosílneho záznamu pred zhruba troma miliónmi rokov. Novoobjavené zubné fosílie sa však nezhodujú ani s Lucy, ani s iným známym druhom Australopithecus garhi. Môže teda ísť o doposiaľ neznámy druh, ktorý vedci zatiaľ nazývajú Ledi-Geraru Australopithecus. Na konečné určenie však bude potrebných viacero nálezov.
Prostredie plné zmien
Pred dvoma až tromi miliónmi rokov vyzerala dnešná polopúšť Afarskej panvy celkom inak. Striedali sa tu obdobia sucha a dažďov, rieky vytvárali močiare a trávnaté pláne. Spolu s homininmi tu žili žirafy, antilopy či veľké mačkovité šelmy. Pre Homo aj Australopitekov to bolo miesto plné možností, ale aj konkurencie.
Foto: Villmoare
Objavené zuby sú síce malé, no nesú množstvo informácií. Podľa tvaru a hrúbky skloviny možno zistiť, akú potravu dávni predkovia jedli, a tým aj to, či si Homo a Australopitekus konkurovali, alebo sa živili odlišne. Výskumníci teraz skúmajú izotopy a mikroskopické škrabance na sklovine, aby odhalili detaily ich jedálnička.
Evolúcia ako krík, nie rebrík
Tieto objavy pripomínajú, že ľudská evolúcia nebola priamočiarym príbehom. V Afrike pred 2,5 miliónmi rokov mohli žiť súčasne až štyri rôzne línie homininov, vrátane našich predkov. Niektoré vetvy vyhynuli, iné sa pretli a miešali, a len jedna napokon viedla k dnešnému človeku. Ako to vystihol paleoantropológ Brian Villmoare: „Naše evolučné dejiny nie sú výnimočné. To, čo sa stalo ľuďom, sa deje aj iným druhom.“
Vedci dúfajú, že ďalšie vykopávky v Etiópii odhalia viac kostí a možno aj odpoveď na to, ako presne tieto druhy spolu žili. Mohli sa stretávať pri rovnakých vodných zdrojoch? Delili sa o potravu, alebo si konkurovali? A kto z nich bol prvým výrobcom kamenných nástrojov?
