Vedcom v Spojených štátoch sa podaril doslova prelomový objav, ktorý môže zmeniť pohľad na plodnosť a plánovanie rodičovstva. Po prvý raz v histórii sa im podarilo vytvoriť oplodniteľné ľudské vajíčka z bežných kožných buniek namiesto vaječníkov. Tieto vajíčka následne následne oplodnili spermiou a niektoré z nich sa vyvinuli do raného štádia embrya.
Aj keď sa táto technológia známa ako in vitro gametogenéza (IVG) ešte zďaleka nedá použiť v praxi, otvára fascinujúce možnosti pre budúcnosť liečby neplodnosti a dokonca aj pre vznik geneticky príbuzných detí u párov rovnakého pohlavia.
Ako to funguje? Vajíčko z kože, nie z vaječníka
Tradične vzniká nový život spojením vajíčka a spermie. V prípade novej technológie je tomu však inak. Tím z Oregonskej univerzity najprv odobral jadro z kožnej bunky, ktoré obsahuje kompletný genetický kód človeka. Toto jadro vložili do darovaného vajíčka, z ktorého predtým odstránili jeho pôvodné jadro. Výsledkom bol hybridný „základ“ nového vajíčka. Obsahoval DNA z kožnej bunky, no mal bunkovú štruktúru vajíčka.
Tu však nastal zásadný problém. Kožné bunky majú 46 chromozómov, zatiaľ čo vajíčka len 23. Ak by sa takáto bunka oplodnila, vzniklo by embryo s chybným počtom chromozómov, čo by viedlo k závažným genetickým poruchám.
Preto vedci vyvinuli špeciálny proces, ktorý nazvali „mitomeióza.„ V ňom skombinovali dva typy bunkového delenia odborne označované ako mitóza a meióza. Cieľom bolo dosiahnuť, aby sa nové "vajíčko“ dobrovoľne zbavilo polovice chromozómov tak, ako to robia prirodzené vajíčka.
Z kožnej bunky embryo Výsledkom experimentu bolo 82 vyvíjajúcich sa vajíčok, ktoré následne vedci oplodnili spermiou v laboratóriu. Zhruba 9 percent z nich sa vyvinulo do raného embryonálneho štádia a teoreticky by tak mohli byť implantované do maternice. Ani jedno embryo sa však nevyvíjalo dlhšie než šesť dní. Vedci zároveň upozorňujú, že mnohé z nich mali genetické abnormality. Niektoré mali nesprávny počet chromozómov, iné vykazovali chyby v genetickej výmene.
Nadšenie, ale aj opatrnosť
„Dosiahli sme niečo, čo sa dlho považovalo za nemožné,“ uviedol profesor Shoukhrat Mitalipov. Zároveň však priznáva, že technológia potrebuje roky ďalšieho výskumu, kým bude bezpečná a spoľahlivá. Ak sa výskum podarí dotiahnuť do bezpečnej klinickej praxe, mohol by pomôcť miliónom ľudí, ktorí nemôžu mať deti, či už kvôli veku, chorobe, genetickým poruchám či následkom onkologickej liečby.
Navyše, technológia nepotrebuje ženskú kožnú bunku. Teoreticky je možné vytvoriť vajíčko aj z mužskej kožnej bunky. To otvára dvere párom rovnakého pohlavia, aby mali geneticky spoločné dieťa, napríklad z DNA jedného muža vznikne vajíčko a druhý poskytne spermiu. Ako uviedla spoluatorka štúdie, Paula Amato: „Okrem nádeje pre neplodné páry by táto metóda mohla umožniť aj homosexuálnym párom mať geneticky vlastné deti.“
Budúcnosť za horizontom
Vedci upozorňujú, že komerčné využitie tejto technológie je vzdialené minimálne jedno desaťročie. Najväčšou výzvou je, aby vajíčka vytvorené z kožných buniek mali správny počet a štruktúru chromozómov. Napriek tomu ide o jeden z najvýznamnejších pokrokov v oblasti reprodukčnej biológie za posledné desaťročia.
