Pri predstave olova si mnoho ľudí predstaví čierne kapitoly modernej histórie. Otravy benzínom, kontaminácia vody, poškodenie plodu, znečistenie prostredia. Podľa najnovšieho výskumu austrálskych a amerických vedcov však olovo mohlo zohrávať veľmi dôležitú evolučnú úlohu, z ktorej profitoval Homo sapiens.
Vedci z viacerých univerzít pod vedením tímu z Southern Cross University v Austrálii analyzovali zuby 51 jedincov, od Australopitheca až po Homo sapiens, staré až 1,8 milióna rokov. Na ich prekvapenie, až 73 percent všetkých fosílií nieslo známky kontaminácie olovom. Nešlo pritom o stopy moderného znečistenia. Olovo sa do organizmu predkov dnešného človeka dostávalo prirodzenou cestou – cez pôdu, vodu, vulkanický prach či lesné požiare.
Genetickým kľúčom k bol gén NOVA1
Najzásadnejšie zistenie však nevychádzalo len z geochémie, ale z genetiky. Vedci skúmali účinky olova na laboratórne pestované mozgové organoidy, teda akési mini-mozgy. Porovnávali dve verzie génu NOVA1. Jednu, ktorej nositeľmi sú moderní ľudia, a druhú archaickú, podobnú tej, ktorú mali neandertálci.
Výsledok bol prekvapujúci. Archaická verzia génu bola po vystavení olovom omnoho zraniteľnejšia. Došlo k narušeniu aktivity génu FOXP2, ktorý zohráva kľúčovú rolu vo vývine reči a jazyka. Moderná verzia génu NOVA1 však tomuto poškodeniu odolávala omnoho lepšie. Podľa vedcov je to jeden z prvých dôkazov, že environmentálny tlak, v tomto prípade chronická otrava olovom, mohol priamo ovplyvniť genetickú selekciu u predkov človeka. Odolnejší gén sa mohol ukázať ako rozhodujúci pri rozvoji komunikácie, sociálnej súdržnosti a nakoniec aj prežitia druhu.
Toxín, ktorý pomáhal formovať evolúciu
Ak sa tieto závery potvrdia, ide o prevratný posun v chápaní evolúcie. Zvyčajne totiž bola evolúcia chápaná ako proces, v ktorom prežívajú silnejší, múdrejší alebo prispôsobivejší jedinci. Podľa profesora Alyssona Muotriho z UC San Diego však najnovší výskum poukazuje na výnimočný príklad toho, ako „toxický kov mohol podnietiť genetickú zmenu, ktorá zlepšila schopnosť človeka prežiť a rozprávať.“ Homo sapiensu podobní neandertálci mohli v evolučných pretekoch ťahať za kratší koniec. Ich citlivejšia verzia génu mohla znížiť ich kognitívne schopnosti v prostredí s vysokou hladinou olova, a tým nepriamo posilniť konkurenčnú výhodu Homo sapiens.
