Schopnosť racionálne hodnotiť svoje presvedčenia bola pripisovaný výhradne ľuďom, ktorí sa ako jediný tvor dokážu riadiť racionalitou a nie pudmi. Podľa najnovších výskumov v tom však ľudia nie sú sami. Štúdia publikovaná v časopise Science naznačuje, že aj šimpanzy dokážu robiť niečo, čo bolo doposiaľ pripisované len ľudskej mysli. Meniť svoj názor, keď dostanú presvedčivejšie dôkazy.
Malí filozofi z ostrova Ngamba
Výskumný tím z holandského Utrechtu a Kalifornskej univerzity v Berkeley vedený psychologičkami Hannou Schleihauf a Emily Sanford, pracoval s komunitou šimpanzov na ugandskom ostrove Ngamba. Cieľ bol jednoduchý. Zistiť, či tieto zvieratá dokážu „premýšľať o tom ako uvažujú,“ teda premýšľať metakognitívne.
V sérii experimentov dostali šimpanzy pred seba dve alebo tri krabice, pričom v jednej z nich sa ukrývala pochúťka v podobe kúska jablka. Niekedy videli, ako ho vedci vložili dnu (silný dôkaz), inokedy len počuli, že niečo v krabici búchalo zo strany na stranu (slabý dôkaz).
Výsledky boli prekvapivé. Keď sa najprv objavili slabé dôkazy a potom silnejšie, šimpanzy sa neváhali rozhodnúť inak. Zmenili názor. Ak sa však najprv presvedčili na základe silných dôkazov a potom dostali len slabšie, svoj pôvodný výber väčšinou udržali. Inými slovami, vážili si kvalitu dôkazov a vedeli, kedy im nový argument dáva väčší zmysel.
Jedným z kľúčových zistení bolo, že šimpanzy sa nerozhodovali impulzívne. Dokázali odlíšiť nové informácie od tých, ktoré už poznali, a keď sa ukázalo, že pôvodné dôkazy boli falošné, svoje rozhodnutie vedome prehodnotili. „To je niečo, čo považujeme za vrchol racionálneho myslenia,“ hovorí Jan Engelmann z UC Berkeley. "Nejde len o to, že sa prispôsobia novému podnetu. Oni sledujú, prečo uverili niečomu, a vedia, že ten dôvod už neplatí.“ Niektorí vedci prirovnávajú takýto prístup k zjednodušenej verzii vedeckej metódy. Šimpanzy podľa nej testujú hypotézy a menia ich, keď prídu nové fakty.
Medzi inštinktom a rozumom
Aby výskumníci vylúčili jednoduché vysvetlenia, napríklad že šimpanzy len uprednostňujú posledný signál, ktorý uvidia, doplnili experimenty o počítačové modelovanie. Ukázalo sa, že správanie zvierat sa lepšie zhoduje s modelmi racionálneho uvažovania než s náhodnými reakciami. E, Sanfordová k tomu dodáva: „Táto flexibilita pripomína uvažovanie štvorročných detí. Zvieratá nie sú len vedené inštinktom, ale dokážu pochopiť, že svet sa mení, a vedia sa tomu prispôsobiť.“
Evolučné zrkadlo
Ak šimpanzy dokážu meniť svoje presvedčenia, zrejme ide o schopnosť, ktorá vznikla dávno pred tým, ako sa objavil moderný človek. „Medzi ľuďmi a šimpanzmi sú stále obrovské rozdiely, ale aj viac podobností, než sme si mysleli,“ uviedla H. Schleihaufová. A niektorí odborníci dodávajú, že možno práve spolupráca a komunikácia, nie samotná racionalita, sú tým, čo nás definitívne odlišuje.
Tím teraz plánuje porovnať výsledky s deťmi vo veku 2 až 4 rokov a neskôr aj s inými primátmi, ako sú kapucíni či makaky. Cieľom je vytvoriť mapu „evolučnej racionality“ a ukázať, ako sa schopnosť meniť názor vyvíjala v čase.
