Pre mnohých je stres neoddeliteľnou súčasťou každého dňa. Či už pracovného alebo oddychového. Je to skrátka fenomén, ktorý si ľudia spájajú s modernou dobou. Najnovšie výskumy však ukazujú, že stres nie je len krátkodobou psychickou záťažou, ale môže byť jedným z kľúčových faktorov, ktorý narúša fungovanie mozgu. A to cez krvný obeh.
Zmiznuté neuróny a tichý chaos v hlave
Vedci z americkej Penn State University nedávno objavili, že istý typ mozgových buniek, takzvané neuróny typu nNOS, hrá rozhodujúcu rolu pri regulácii krvného toku v mozgu. Tieto neuróny zabezpečujú jemné pulzovanie ciev, vďaka ktorému sa krv dostáva k nervovým bunkám pravidelne a efektívne. Sú však veľmi zraniteľné.
Keď sú ľudia vystavení chronickému stresu, tieto neuróny odumierajú. A to má domino efekt. Znížený prietok krvi vedie k oslabeniu elektrickej aktivity v mozgu, čo sa môže prejaviť poruchami spánku, zhoršením pamäti či problémami s učením. Vedci dokonca pozorovali, že znížená činnosť bola najvýraznejšia počas spánku, čím naznačujú, že kvalitný oddych môže byť ešte dôležitejší, než sa doposiaľ myslelo.
Keď stres kazí rozhodovanie
Ďalší výskum z New York University ukázal, že stres a s ním spojené hormonálne výkyvy, a to predovšetkým hladiny estrogénu, významne ovplyvňujú schopnosť rozhodovania a učenia sa, najmä u žien. Estrogén totiž mení spôsob, akým mozog spracúva informácie a ako reaguje na podnety.
V pozadí všetkého je dopamín. Dopamín je neurotransmiter, ktorý reguluje motiváciu a učenie. Jeho hladina kolíše podľa hormonálneho cyklu, a tým ovplyvňuje mentálny výkon. V kombinácii so stresom tak vzniká neviditeľný tlak na kognitívne funkcie, čo môže vysvetľovať, prečo sa v stresových obdobiach ľudia cítia unavene a prečo je ich premýšľanie tak iné aj pri bežných úlohách.
Hormón, ktorý drží ľudí v strehu
Väčšina ľudí už počula o stresovom hormóne kortizol. V primeranom množstve je pre organizmus užitočný. Ráno prebúdza, pomáha reagovať na rôzne výzvy a hrozby a reguluje energetický výdaj. Ale ak je ho priveľa a pôsobí príliš dlho, začína škodiť.
Podľa výskumov z University of Illinois vedie dlhodobé zvýšenie hladiny kortizolu k zápalom v mozgu, ktoré môžu spúšťať alebo zhoršovať ochorenia ako Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Naopak, príliš nízke hladiny vedú k únave, zlej koncentrácii a dokonca k zhoršeniu pamäti.
Spánok ako zabudnutý kľúč k prevencii
Aktivita aj strava sú dôležité, no rovnako dôležitý je aj spánok. Podľa výskumu z University of South Australia môže veľké problémy spôsobiť aj zanedbaný spánok. Ľudia, ktorí spia menej ako osem hodín, majú až dvojnásobne vyššie riziko zranenia pri behu. A to od natiahnutých svalov až po zlomeniny. Počas spánku sa totiž mozog „reštartuje,“ spracováva zážitky a opravuje drobné poškodenia. Ak je mu táto príležitosť upieraná, stres a únava sa hromadia a ľudia sa tak ocitajú v začarovanom kruhu.
Hoci výskumy prinášajú niekedy až znepokojivé zistenia, jedna správa je pozitívna. Mozog má obrovskú schopnosť regenerácie. Ak sa zasiahne včas, je možné veľa vecí zvrátiť. Kľúčových je niekoľko faktorov. Prvým je pravidelný pohyb. Stačí pritom aj rýchla chôdza niekoľkokrát do týždňa. Dopĺňať by ho mal kvalitný spánok v dĺžke aspoň 7 až 9 hodín denne. Vedci sa zhodujú aj nad pozitívnymi vplyvmi meditácie a takzvanej všímavosti (ang. Mindfulness). Na zníženie úzkosti a zlepšenie pamäte stačí v priemere len 13 minút denne takejto aktivity. Rovnako dôležité sú aj zdravé vzťahy, sociálna opora a socializácia. A na záver vyhýbanie sa alkoholu, nadmernej konzumácie kofeínu a pobytu v toxickom prostredí.
