Bozk je prejavom blízkosti, romantického zblíženia a sympatií. V zvieracej ríši je však vecou pudov a vedcom preto dlhé roky vŕtalo v hlave prečo, ako a kedy bozk vôbec vznikol. Nová štúdia britských vedcov však naznačuje, že tento na pohľad jednoduchý akt môže byť omnoho starší a zložitejší, než by sa zdalo. A nie je len aktom u ľudí. Bozkávajú sa aj opice, vlci, albatrosy, dokonca aj mravce.
Bozky z dávnych čias
Vedci z Oxfordskej univerzity pod vedením evolučnej biologičky doktorky Matildy Brindle sa rozhodli pozrieť na bozky z netradičného, evolučného, pohľadu. Ich štúdia publikovaná v prestížnom časopise Evolution and Human Behavior priniesla prekvapivé zistenia. Prvé bozky sa mohli objaviť už pred 21 miliónmi rokov
Vedci sa pritom nespoliehali len na romantické predstavy. Stanovili prísnu definíciu bozku. Podľa nich ide o neagresívny, smerovaný kontakt úst na ústa s určitým pohybom pier alebo ústnych častí, bez prenosu potravy. To pomohlo odlíšiť napríklad bozky od materského kŕmenia alebo súboja bozkov medzi rybami.
Podľa výsledkov výskumu bozkávanie nie je výlučne ľudskou výsadou. Gorily, šimpanzy, opice bonobo, či orangutany sa bozkávajú podľa presne určenej definície. Nie sú to však len primáty, ktoré sa zbližujú bozkami. Vedci ich zaznamenali aj u vlkov, prérijných psov, polárnych medveďov či albatrosov, ktoré si tak upevňujú svoje párove väzby.
Bozkávanie ako evolučný hlavolam
Ak bozkávanie nevedie priamo k prežitiu, neponúka potravu ani nezabezpečuje potomkov, prečo ho toľko druhov praktizuje? Odpoveď zatiaľ nie je jednoznačná. Jedna z hypotéz tvrdí, že bozk pomáha budovať dôveru a sociálne väzby, tak u ľudí ako aj u zvierat. Iná predpokladá, že ide o spôsob, ako chemicky vyhodnotiť partnera. Cez sliny je možné podvedome vycítiť informácie o zdraví, imunitnom systéme či genetickej kompatibilite. A niektoré teórie dokonca hovoria, že výmena mikróbov pri bozku môže posilniť imunitu.
„Je zaujímavé, že ide o správanie, ktoré je rozšírené naprieč druhmi, no stále mu úplne nerozumieme,“ povedala M. Brindle. Podľa nej môže byť bozkávanie pozostatkom starších rituálov, ako napríklad spoločenského upravovania srsti, ale môže mať pôvod aj v materskom správaní.
Neandertálci sa tiež bozkávali
Zaujímavým bodom štúdie je, že bozkávanie pravdepodobne nebolo cudzie ani Neandertálcom. Vedci poukazujú na to, že moderní ľudia a Neandertálci zdieľali niektoré ústne mikróby, čo naznačuje možnosť výmeny slín cez bozkávanie. Keďže je dnes už jasné, že sa tieto druhy sa medzi sebou krížili, bozky medzi nimi vôbec nie sú vylúčené.
Napriek tomu však antropológovia upozorňujú, že bozkávanie nie je univerzálne. Ani dnes sa nebozkáva každá kultúra. Odhaduje sa, že len polovica spoločností považuje bozk za súčasť romantického alebo intímneho života. Je teda možné, že aj u Neandertálcov išlo o zvyk len niektorých skupín.
