Bežné, takmer neviditeľné žmurknutie môže prezradiť viac o ľudskom mozgu, než by ste očakávali. Najnovšia štúdia z americkej Concordia University ukazuje, že keď sa snažíte niekoho v hlučnom prostredí počúvať, oči sa tomu automaticky prispôsobia. A menej potom žmurkáte. Tento nenápadný reflex tak odhaľuje, koľko úsilia mozog vkladá do obyčajného počúvania.
Žmurkanie je vnímané s takou samozrejmosťou ako dýchanie. Je to reflex, ktorý si uvedomuje len málokto. Vedci však zistili, že keď sa mozog sústredí, napríklad pri snahe porozumieť reči v hlučnej miestnosti, počet žmurknutí sa výrazne zníži. Inými slovami, čím viac sa snažíte započuť a spracovať, čo niekto hovorí, tým menej žmurkáte.
Vedci pod vedením Pénélope Coupal sa snažili zistiť, ako sa žmurkanie mení v závislosti od koncentrácie pri počúvaní. V sérii experimentov sledovali takmer 50 dospelých, ktorí sedeli v zvukotesnej miestnosti, pozerali sa na krížik na obrazovke a cez slúchadlá počúvali krátke vety. Medzitým sa menila hlasitosť rušivého šumu na pozadí, od takmer žiadneho až po hlučné prostredie.
Viac hluku, menej žmurkania
Účastníci výskumu žmurkali výrazne menej pri snahe zachytiť hovorenú vetu. Oveľa menej než pred ňou alebo po nej. Efekt bol ešte silnejší, ak bol šum na pozadí tak výrazný, že bolo ťažké zachytiť hovorené slovo. Zaujímavosťou je, že intenzita svetla v miestnosti nezohrávala žiadnu rolu. Či bola tma, šero alebo jasné osvetlenie, výsledok bol rovnaký. To naznačuje, že ide o čisto kognitívny efekt, pri ktorom mozog zastaví reflexy súvisiace s iným zmyslovým vnímaním, aby sa tak mohol plne koncentrovať na zvuk.
Každý žmurká inak, ale vzorec je rovnaký
Výskum zohľadňoval aj rôzne variácie v rýchlosti žmurkania. Kým niekto za minútu žmurkne 10-krát, iný tak urobí aj 70-krát. Bez ohľadu na frekvenciu bol však trend v obmedzení žmurkania identický. Pri hovorenom slove všetci účastníci znížili frekvenciu žmurkania. „Žmurkanie predstavuje krátku stratu vizuálneho vnímania, a možno aj mierny výpadok sústredenia,“ vysvetľuje spoluautor štúdie Mickael Deroche. „Preto ho potláčame práve vtedy, keď prichádzajú dôležité informácie.“
Nie je to teda vedomá stratégia, ale prirodzená reakcia tela. Jednoducho sa ňou ľudia snažia nepremeškať nič podstatné, ani zvukovo, ani vizuálne. Preto ľudia neraz doslova „prestávajú žmurkať,“ keď sledujú napínavý film alebo počúvajú niečo dôležité v hlučnom prostredí.
Štúdia môže nájsť aj praktické využitie. Ak je žmurkanie ukazovateľom kognitívneho úsilia, môže pomôcť učiteľom zistiť, kedy študenti strácajú pozornosť. Alebo audiológom, ktorí hodnotia, ako náročné je pre pacienta porozumieť hovorenému slovu.
