Autizmus sa v súčasnosti diagnostikuje najmä podľa správania. Vyškolení psychológovia a psychiatri sledujú, ako človek komunikuje, reaguje na podnety a nadväzuje sociálne vzťahy. Biologické príčiny však zostávajú stále málo pochopené. Nová štúdia z americkej univerzity Yale teraz prináša dôležitý objav. V mozgu ľudí s autizmom sa nachádza menej receptorov, ktoré reagujú na jednu z kľúčových mozgových látok, glutamát.
Glutamát je chemická látka, ktorá pomáha nervovým bunkám v mozgu navzájom komunikovať. Umožňuje takzvané. excitačné signály, teda tie, ktoré mozgovú aktivitu povzbudzujú. V zdravom mozgu je táto aktivita v rovnováhe s tlmiacimi signálmi. Práve narušenie tejto rovnováhy sa už dlhšie spája s autizmom. Nový výskum priniesol vôbec prvý priamy dôkaz, že u autistických dospelých je v mozgu znížené množstvo receptorov, ktoré glutamát zachytávajú a sprostredkúvajú jeho účinok.
Čo presne vedci zistili?
Výskumu sa zúčastnilo 32 dospelých. Polovica z nich mala diagnostikovaný autizmus, druhá polovica bola bez diagnózy. Všetci absolvovali špeciálne vyšetrenia mozgu, ktoré ukázali, ako ich mozog funguje na molekulárnej úrovni. Ukázalo sa, že u ľudí s autizmom bolo týchto glutamátových receptorov (konkrétne typu mGlu5) menej približne o 15 percent, a to naprieč viacerými oblasťami mozgu.
Zároveň u časti účastníkov merali aj elektrickú aktivitu mozgu. Tá ukázala, že čím menším počtom receptorov niekto disponoval, tým inak sa jeho mozog správal počas pokojového stavu. Vedci tak spojili molekulárny rozdiel so skutočným fungovaním mozgu.
Čo to znamená pre budúcnosť?
Zistenie má viacero praktických dôsledkov. Po prvé, ide o konkrétny, merateľný rozdiel, ktorý môže v budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť, čo sa v mozgu človeka s autizmom deje. Po druhé, môže to zlepšiť diagnostiku nielen podľa správania, ale aj podľa biologických znakov. A napokon, ide o možný cieľ pre vývoj liekov, ktoré by mohli pomôcť tým ľuďom s autizmom, ktorých symptómy výrazne ovplyvňujú každodenný život.
Vedci však zdôrazňujú, že nejde o „liek na autizmus“ ako taký. Mnohí ľudia s autizmom žijú plnohodnotne a liečbu nepotrebujú. Nové poznatky však môžu pomôcť tým, ktorí hľadajú spôsoby, ako si uľahčiť fungovanie v náročných situáciách.
