Doteraz sa pri zlepšovaní pozornosti často vychádzalo z predstavy, že mozog potrebuje väčšiu aktivitu, ktorá ho prebudí a skoncentruje. Najmä pri poruchách pozornosti, ako je ADHD, býva bežnou liečbou stimulácia. Tá spočíva v aktivácii prefrontálnych oblastí mozgu, ktoré riadia sústredenie. Nový výskum vedcov z Rockefellerovej univerzity však prináša prekvapivý zvrat. Lepšie výsledky môže priniesť práve upokojenie mozgovej aktivity.
V rozsiahlej genetickej štúdii publikovanej v časopise Nature Neuroscience sa podarilo identifikovať gén Homer1 ako významný prvok ovplyvňujúci schopnosť sústrediť sa. Ukázalo sa, že zníženie hladiny niektorých variantov tohto génu vedie k pokojnejšiemu stavu mozgu, ktorý potom vníma menej rušivých signálov, menej mentálneho šumu, a tým sa lepšie koncentruje.
Prekvapivý objav pri pokusoch na myšiach
Vedci analyzovali genómy takmer 200 myší pochádzajúcich z ôsmich rôznorodých rodičovských línií, vrátane jedincov s divokým genetickým pôvodom. Táto rozmanitosť umožnila zachytiť aj jemné genetické rozdiely ovplyvňujúce pozornosť. Zistilo sa, že myši s lepšími výsledkami v úlohách vyžadujúcich sústredenie mali výrazne nižšie hladiny génu Homer1 v prefrontálnej kôre. Teda v oblasti mozgu zodpovednej za rozhodovanie a pozornosť.
Najvýraznejší vplyv mali dve konkrétne verzie génu: Homer1a a Ania3. Zníženie ich hladiny v období dospievania viedlo k výraznému zlepšeniu správania. Myši mali rýchlejšie reakcie, vyššiu presnosť a menšiu rozptýliteľnosť. Rovnaký zásah u dospelých jedincov však už nepriniesol žiadny účinok, čo naznačuje, že existuje kritické vývojové okno, počas ktorého je možné ovplyvniť pozornosť prostredníctvom génu Homer1.
Znížená aktivita zvyšuje presnosť
Zníženie hladiny génu spôsobilo zvýšenie počtu GABA receptorov, ktoré sú známe „spomaľovače“ nervového systému. Tento posun v rovnováhe vytvoril tichšie východiskové nastavenie, pričom nervové bunky boli schopné reagovať silnejšie a presnejšie len vtedy, keď sa objavili skutočne dôležité podnety. Namiesto neustálej aktivity si neuróny šetrili energiu na okamihy, ktoré si vyžadovali pozornosť.
Neurovedkyňa Priya Rajasethupathy z Rockefellerovej univerzity priznala, že výsledky prekvapili aj samotný výskumný tím. „Predpokladalo sa, že pozornejšie myši budú mať viac aktivity v prefrontálnej kôre, nie menej. No dáva to zmysel. Pozornosť spočíva aj v schopnosti ignorovať zvyšok,“ uviedla.
Od liekov k tichu v hlave
Zistenia zapadli do životnej skúsenosti aj pre Zacharyho Gershona, doktoranda, ktorý štúdiu viedol a sám žije s ADHD. Práve on ako prvý spozoroval, že zníženie hladiny génu neprináša vyššiu aktivitu, ale menšie rozptýlenie. „Hlboké dýchanie či meditácia, všetky tieto aktivity zamerané na upokojenie nervového systému vedú k lepšiemu sústredeniu. Výsledky výskumu túto skúsenosť potvrdzujú,“ vysvetlil. Bežne používané lieky na ADHD zvyšujú excitačné signály v mozgu. Nový prístup naznačuje možnosť vyvinúť liečbu, ktorá by fungovala opačne. Nie zosilňovaním, ale tlmením aktivity.
Ďalší výskum bude preto zameraný na lepšie pochopenie toho, ako konkrétne verzie génu Homer1 ovplyvňujú mozgovú činnosť. Pozornosť sa upriamuje najmä na miesto, kde sa dá gén cielene ovplyvniť liekmi. Takýto zásah by umožnil nastaviť neurónovú aktivitu podobne, ako to dokáže meditácia.
Homer1 a jeho interakcie sa už predtým spájali nielen s ADHD, ale aj s autizmom a schizofréniou. Výskum preto otvára cestu k novému chápaniu viacerých neurovývinových porúch, ktoré majú spoločný menovateľ, ktorým je nedostatočné filtrovanie senzorických podnetov.
