Umelá inteligencia sa na slovenských vysokých školách stala bežnou súčasťou štúdia, no jej nekritické a nadmerné používanie môže podľa nového výskumu oslabovať kognitívnu angažovanosť študentov, kreativitu aj schopnosť kriticky myslieť. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, realizovaného v rámci projektu ENRICH z Plánu obnovy a odolnosti. Výskumný tím viedol profesor Senad Bećirović.
Prieskum bol postavený na súbore 90 otázok, ktoré mapovali, ako študenti používajú nástroje umelej inteligencie, do akej miery rozumejú ich technickému fungovaniu, ako vedia overovať a hodnotiť výstupy a aké majú povedomie o etických a právnych súvislostiach. Súčasťou bolo aj sledovanie vzťahu medzi tzv. študentskou angažovanosťou a úrovňou AI gramotnosti. Vzorku tvorili študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave; 64 % respondentov boli ženy a 35 % muži. Slovenskí študenti tvorili 80 % a zahraniční 20 %.
Čítajte viac Fenomén "workslop": umelá inteligencia prácu firmám komplikuje. Generuje obsahovo prázdne texty
Výsledky ukazujú, že umelú inteligenciu využívajú takmer všetci respondenti. Až 97 % opýtaných uviedlo, že používa AI aspoň v nejakej forme. Medzi nástrojmi výrazne dominuje ChatGPT: 42,6 % študentov deklarovalo, že používa výlučne ChatGPT, kým ostatní pracujú s kombináciou viacerých aplikácií, medzi ktorými sa objavili aj Gemini, Grammarly, Perplexity či DeepSeek.
Najdôležitejšie varovania výskumu sa týkajú spôsobu, akým študenti AI používajú. Autori upozorňujú, že spoliehanie sa na hotové odpovede môže postupne znižovať mentálne úsilie vložené do štúdia a vytláčať samostatné uvažovanie. V praxi to môže viesť k oslabeniu kognitívnej angažovanosti a k ústupu autonómneho myslenia, čo sa následne prejaví aj stratou časti základných kognitívnych schopností. Dáta zároveň naznačujú riziko oslabenia behaviorálnej angažovanosti, teda každodenných študijných návykov, aktívnej účasti na výučbe a systematického plnenia úloh, najmä ak je používanie AI skôr mechanické a bez dôslednej kontroly výstupov.
Čítajte viac Bývalý manažér Google varuje: Čaká nás 15 rokov „pekla“, spôsobí ho umelá inteligencia
Výskumníci však zároveň poukazujú na to, že nie je rozhodujúce samotné využívanie AI, ale úroveň zručností, s akou študenti k nástrojom pristupujú. Vyššia kvalita práce s AI sa spája s porozumením validácii údajov, interpretácii výsledkov, základom fungovania algoritmov, právnym rámcom a kontrolám presnosti. Dôležitý je aj etický rozmer – študenti s vyšším povedomím o etických dôsledkoch vykazovali vyššiu mieru zapojenia do vzdelávacieho procesu.
Autori výskumu zároveň upozorňujú na systémovú medzeru v tom, ako rýchlo sa mení správanie študentov v porovnaní s adaptáciou škôl. Ako jeden z kontextových signálov uvádzajú Plán zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku, podľa ktorého umelú inteligenciu pri tvorbe vzdelávacieho obsahu využíva necelých 40 % učiteľov, na administratívne úlohy 12 % a na personalizáciu vyučovania iba 5 %. Podľa autorov to zvyšuje potrebu cielenej podpory AI gramotnosti a metodík, ktoré pomôžu zachovať výhody technológie bez toho, aby sa z nej stal nástroj nahrádzajúci samostatné myslenie.
