Vedci z Howard Hughes Medical Institute objavili nový prístup, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým sa raz budú vyvíjať lieky zamerané na možné predĺženie ľudského života, opísali ho v magazíne Science Daily. Namiesto toho, aby sa snažili zasiahnuť priamo do ľudských buniek a orgánov, skúšajú naštarovať proces prirodzenej obnovy v našom tele nepriamo – cez mikróby, ktoré prirodzene žijú v črevnej sústave.
V experimentoch ukázali, že špecifická stimulácia črevných baktérií dokáže spustiť tvorbu látok spájaných s predĺžením života a lepším metabolizmom. Prvé výsledky prišli zo štúdií na hlísticiach, ktorých život dokázali predĺžiť a z pokusov na myšiach, u ktorých sa zlepšili vybrané metabolické ukazovatele bez zjavne nepriaznivých vedľajších účinkov.
Čítajte viac Záhadné tajomstvo dlhovekosti. Podzemný hlodavec si sám opravuje DNA a odoláva starnutiu
Črevná mikrobiota (organizmy, žijúce v črevách) sú v skutočnosti komplikovanou chemickou továrňou, ktorá produkuje množstvo zlúčenín, ovplyvňujúcich fungovanie celého organizmu. Ak sa vedcom podarí mikrobiotu nasmerovať k tvorbe prospešných látok, teoreticky by bolo možné ovplyvniť parametre spojené so starnutím organizmu aj bez toho, aby umelé stimulanty cielili priamo na ľudské bunky. Takáto nepriama stimulácia má potenciál znížiť riziko niektorých vedľajších účinkov, ktoré často sprevádzajú systémovo pôsobiace liečivá.
V centre najnovších experimentov je látka známa ako kolánová kyselina (colanic acid), exopolysacharid, ktorý dokážu vytvárať niektoré črevné baktérie. Výskumníci zistili, že veľmi nízke dávky vybraného antibiotika môžu u týchto mikróbov aktivovať gény zodpovedné za tvorbu kolánovej kyseliny. Dôležité je, že antibiotikum baktérie neničí. Cieľom je skôr „podprahová“ stimulácia, ktorá zmení ich metabolické správanie a zvýši produkciu konkrétnej látky.
Výsledky na modelových organizmoch vyzerajú sľubne, no treba ich zatiaľ brať s rezervou. Pri hlísticiach, ktoré sú v biomedicínskom výskume bežným nástrojom na štúdium mechanizmov starnutia, vedci pozorovali predĺženie života, keď mali hlístice v potrave baktérie, u ktorých sa zvýšila tvorba kolánovej kyseliny. V pokusoch na myšiach sa následne objavili zlepšenia v metabolizme, vrátane zmien súvisiacich s hladinami cholesterolu a inzulínu. Autori zároveň uvádzajú, že pri použitom režime nezaznamenali negatívne vedľajšie účinky, ktoré by naznačovali poškodzovanie organizmu alebo narušenie jeho základných funkcií.
Čítajte viac Zázračný liek na dlhovekosť? Rapamycín napodobňuje hladovku, ktorá môže predĺžiť život
Významným argumentom v prospech tejto stratégie je aj spôsob, akým sa liečivo v tele správa. Ak pôsobí prevažne lokálne v tráviacom trakte a do krvného obehu sa vstrebáva len minimálne, účinok sa môže sústrediť tam, kde je cieľ – na črevné mikróby – a nie na vzdialené orgány. Práve lokálne pôsobenie by v ideálnom prípade mohlo znížiť riziko toxicity a zároveň umožniť presnejšie „ladenie“ mikrobioty.
Aj pri opatrnom optimizme však zostáva viacero otvorených otázok. Kľúčové je, či sa efekt potvrdí aj u ľudí, keďže mikrobiota je výrazne individuálna a jej zloženie sa líši podľa stravy, životného štýlu, veku aj zdravotného stavu. Výskum zároveň bude musieť veľmi citlivo pracovať s tým, že ide o látku z triedy antibiotík. Hoci cieľom nie je ničiť baktérie, už samotná práca s antibiotikami automaticky vyvoláva potrebu sledovať riziko vzniku rezistencie a dlhodobé dôsledky pre ekosystém čreva.
Napriek týmto otáznikom je smer, ktorý vedci naznačujú, pre medicínu zaujímavý. Ukazuje, že „lieky budúcnosti“ nemusia vždy mieriť priamo na ľudské bunky. Niekedy môže byť účinnejšie a bezpečnejšie ovplyvniť mikroorganizmy, ktoré v nás žijú, a prinútiť ich vyrábať látky, ktoré následne podporia metabolickú rovnováhu a mechanizmy spojené so zdravým starnutím. Ak sa tento koncept potvrdí vo väčších a prísnejších štúdiách, môže otvoriť novú kapitolu v tom, ako uvažujeme o prevencii chorôb súvisiacich s vekom – nie ako o boji proti telu, ale ako o práci s jeho vlastným vnútorným ekosystémom.
