Zmyslom smernice bolo zabezpečiť v únii rovnakú patentovú ochranu všetkým vynálezom realizovaným počítačom, čo je dnes značná časť inovácií. Zatiaľ sa táto ochrana riadi národnými predpismi a spormi sa zaoberajú národné orgány.
Navrhnutá smernica sa vzťahovala na počítačové programy, ale iba tie, ktoré priamo slúžia vynálezom. Nemali byť dotknuté bežné programy, programátori sa však obávali, že veľké firmy obsadia trh so svojími patentami a zadusia drobných podnikateľov.
Obávali sa najmä menšie firmy a komunita, zaoberajúca sa tvorbou otvoreného softvéru (open source). Predpokladali, že veľké koroporácie by mohli zadusiť konkurenciu slabších firiem a zničiť inovatívnosť odvetvia. Ich argumentom bolo aj to, že programy sú v súčasnosti dostatočne chránené autorským právom (podrobné argumenty odporcov softvérových patentov nájdete na stránke www.nosoftwarepatents.com****).
Za kompromisný návrh smernicu pochovať sa vyslovilo 648 zo 680 prítomných europoslancov, 14 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Zamietnuť návrh sa ukázalo ako jediný možný kompromis medzi jeho stúpencami, najmä z pravice a jeho odporcami, najmä na ľavej strane politického spektra. Prví smernicu bránili ako krok v prospech priemyslu a zamestnanosti, opačný tábor v nej videl hrozbu pre malé podniky a jednotlivcov, ktorí sa živia programovaním.
Hlasovaniu predchádzalo intenzívne lobovanie veľkých i malých softvérových firiem a ich zástupcov. Utorková vzrušená debata v europarlamente ukázala nezmieriteľnosť obidvoch táborov, ale aj výrazné nepochopenie zložitej problematiky poslancami.
Spravodajca Európskeho parlamentu Michel Rocard, bývalý francúzsky premiér, v poslednej chvíli stiahol svoje návrhy zmien a dodatkov a podporil kompromisný návrh, ktorý bol zamietnuť smernicu bez zmien. Kritizoval Európsku komisiu a členské štáty, že predložili veľmi nedokonalý návrh zákona a neboli ochotní o ňom debatovať. Upozornil, že je to „nebezpečný trend“, najmä ak sa smernica týka miliardových súm.