Podľa rebríčka ekonomického týždenníka Trend je Ness treťou najväčšou softvérovou spoločnosťou na Slovensku. Pred ňou sa nachádza už len výrobca antivírusového softvéru Eset a spoločnosť Siemens. Obchodné zastúpenie pre slovenský trh má v Bratislave a vývojové centrá v Košiciach a Banskej Bystrici. Ness vyvíja softvér a testuje ho, pričom svoje pracovné tímy prenajíma konkrétnym zákazníkom na dobu určitú. K jej klientom patrí najväčší dodávateľ mapových systémov spoločnosť Navteq, či zahraničné banky, ktorým pobočky Ness-u, vrátane tej košickej, vyvíjajú bezpečnostný softvér, ako aj iní zákazníci v oblasti štátnej správy, utilít, priemyslu či finančného sektora, telekomunikácií a zdravotníctva.
Ness spolupracuje s firmou Navteq. Akú úlohu v tom zohráva Slovensko?
Navteq je lídrom v rámci projektov, na ktoré sa zameriavajú vývojové centrá na Slovensku a v Košiciach sa vyvíjali niektoré portálové aplikácie. Nakoľko je Navteq dcérskou spoločnosťou fínskej Nokie, nami vyvíjané podklady sa dnes používajú vo všetkých mobilných telefónoch Nokie. V súčasnosti sa orientujeme aj na vývoj 3D navigácií. Ide o podobný systém ako používa napríklad Google.
Ako Navteq získava mapové podklady? Spolupracuje aj s firmami ako Google?
Navteq má svojich dodávateľov mapových podkladov. Združuje viacero zdrojov, od ktorých získava tieto informácie.
Akú perspektívu má ospevovaná 3D navigácia? Je budúcim trendom?
Jednou vecou je 3D navigácia a druhou je spôsob, akým je poskytovaná. Doteraz to bolo napríklad pomocou CD a DVD nosiča s mapovým podkladom. V budúcnosti sa plánuje dodávanie mapových systémov ako služby. Predstavte si, že idete z Bratislavy do Košíc a váš navigačný systém v automobile si stiahne len tie mapové podklady, ktoré práve potrebujete. Zároveň si stiahnete aktualizované mapy s informáciami o všetkých obchádzkach, ktoré registrujú aktuálnu situáciu na ceste. Systém si zoberie len tú informáciu, ktorú potrebuje. Nič viac.
Pozrime sa však ešte ďalej do budúcnosti. S akými ďalšími údajmi budú môcť cestujúci pracovať?
Je to úplne iný systém, s akým sa bežne stretávame. Dnes používame informácie, ktoré získavame hlavne cez rozhlas. V budúcnosti si navigácia stiahne aktualizovanú informáciu v reálnom čase priamo zo servra. Preto ak si už budete sťahovať konkrétnu reálnu mapu, stiahnete ju aj s informáciou o obchádzke, pretože na úseku, na ktorom sa práve pohybujete, je dopravná nehoda. Systém vás bude následne navigovať inou cestou. Túto informáciu dostane každý účastník cestnej premávky.
A čo „autopilot“ v automobile? Ide len o utópiu?
Toto už má priamu nadväznosť na lokalizácie, automatické ovládanie áut, cesty bez vodičov. Ako možno vidieť z pokusov Google s automatickým riadením, človek je a aj bude v automobile stále potrebný, nakoľko s náhlou kritickou situáciou sa totiž stroj nemusí vedieť vysporiadať. Ako som už spomínal, všetko smeruje k trendu „navigácia ako služba.“ Systémy, ktoré vyvíjame sú určené hlavne pre veľké trhy ako Spojené štáty, Veľká Británia, Nemecko. Predpokladám, že na Slovensko to preto dorazí neskôr.
Slovenská pobočka Ness sa však aj podieľa aj na ďalších zaujímavých projektoch. Napríklad na vývoji bankových aplikácií, ktoré využívajú významné svetové banky.
Tímy košického centra napríklad pre britského zákazníka pracujú na vývoji špeciálneho softvéru pre bezpečnosť bankových operácií a proti súvisiacej kriminalite, ako je odhaľovanie „prania špinavých“ peňazí či financovanie teroristických operácií. Systémy, ktoré vyvíjame sa používajú na zisťovanie podvodov realizovaných pri bankových operáciách, či prešetrovaní ľudí. Využíva ich napríklad až 80 % japonských bánk a pomocou nich banky detailne overujú svojich klientov.
O aké systémy v skutočnosti ide?
V skratke je možné povedať, že ide o systémy proti praniu špinavých peňazí, ktorý sa okrem bánk využíva aj na hraniciach. Mapuje osoby, ktoré vstupujú do systému a na základe vopred stanovených parametrov vyhodnocuje ich dôveryhodnosť. Z bezpečnostného hľadiska je projekt rozdelený na niekoľko menších projektov, na ktorých pracujú programátori z mnohých krajín. Takto je zaručená bezpečnosť samotného systému, nakoľko ani jeden z jej tvorcov nemá komplexnú informáciu, ktorú by mohol zneužiť.
Máte dojem, že vývojové centrá zahraničných firiem, ako Ness, sú pre Slovensko prínosom?
Vývojové centrá by mali firmy na Slovensku rozvíjať a to nielen v oblasti informatiky, ale aj v chémii, elektronike či automobilovom priemysle. Sú totiž postavené na ľuďoch a ich investície by boli stabilnejšie. Vývojové centrá sú základom dlhodobého podnikania zahraničných spoločností na Slovensku. Je dôležité si uvedomiť, že vývoj sem však nepríde nikdy, pokiaľ tu nebude výroba a výroba sa zas na jednom mieste bez vývoja neudrží. Na to by sme sa mali v rámci trendu znalostnej ekonomiky zamerať.
Konkurencia je však veľká. Prečo sa teda Ness rozhodol pre Slovensko?
Ness patrí k popredným globálnym hráčom na poli vývoja špecializovaného softvéru so sídlom v USA. Po roku 2000 začal expandovať a hľadať možnosť offshoringu vývoja predovšetkým v Európe a Ázií. Firma tak objavila nové možnosti, odkryla kvalitné ľudské zdroje za relatívne nízku cenu. Naše košické centrum (NESS KDC) je ukážkou toho, že kvalitné vývojové centrum sa dá vybudovať aj na Slovensku. Je vôbec prvým centrom tohto typu v krajinách strednej a východnej Európy, pričom bolo priekopníkom aj v zavádzaní nového modelu tzv. manažovaného laboratória. Sídli v Košiciach, meste, kde pôsobí združenie IT Valley, ktorého cieľom je práve urýchlenie rozvoja IT priemyslu v tomto regióne a jeho členmi sú mnohé technické a IT firmy.
Akú pridanú hodnotu pri výbere Slovensko ponúkalo?
Lacnej Indii konkurujeme vzdelaním, kvalitou ľudí a aj kultúrou, ktorá je tej západoeurópskej omnoho bližšia. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo si akcionári pre vybudovanie centra vybrali práve Slovensko. Rovnako zavážilo aj dobre vybudované slovenské zastúpenie Ness-u s centrálou v Bratislave.
Viete aké krajiny sa okrem Slovenska dostali do užšieho výberu?
Zámerom bolo umiestniť vývojové centrum do stredu Európy. Okrem Slovenska sa preto do užšieho výberu dostalo aj Česko, Poľsko, Maďarsko. Aj keď Ukrajina geograficky spĺňala požiadavky tiež, kvôli bariéram pri jej vstupe do Európskej únie nebola do zoznamu potenciálnych krajín zaradená.
V čom malo Slovensko oproti ďalším účastníkom na vrch?
Našli tu vhodnú kultúru, vysokú vzdelanostnú úroveň a kvalitu ľudí, na ktorej sa dá stavať a rozvíjať ju. Naše školy však stále úplne nepripravujú študentov na to, čo trh potrebuje. Vysokú úroveň vzdelania si na Slovensku udržiavame ešte z minulosti, avšak podľa môjho názoru neustále klesá. Preto príchod nadnárodných firiem do našej krajiny je veľmi dôležitý aj z dôvodu rozvoja vzdelanosti. Práve oni môžu školám ukázať, aké znalosti a zručnosti teraz trh požaduje a na čo by sa mali pri výučbe svojich študentov zamerať. Inú cestu, ako súčinnosť a spoluprácu zahraničných investorov a slovenských vysokých skôl, tu nevidím.
Znamená to, že firmy, vrátane tej vašej, chcú študentov vychovávať?
Možno si pamätáte na dobu, keď na Slovensko prišla Kia, Peugeot, či Volkswagen. Už vtedy sa prišlo na to, že učilištia nevychovávajú budúcich manuálnych pracovníkov tak, ako majú, a preto začali do procesu výučby vstupovať. My ale pracujeme s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, ktorí tvoria väčšinu našich zamestnancov. Z tohto dôvodu sme iniciovali zmenu učebných osnov v konkrétnych regiónoch, kde firma pôsobí. Aj preto vzniklo IT Valley, ktoré vytvára podmienky pre spoluprácu medzi univerzitami, samosprávou a komerčnými firmami.
Ako hľadáte talentovaných študentov?
Ľudia, ktorí pre nás pracujú prinášajú know-how do univerzít, kam chodia prednášať a zároveň o danej problematike komunikujú s učiteľmi. Kvalitných študentov získavame aj vďaka diplomovým prácam, ktoré zase poskytujú ich spätnú väzbu na problematiku, ktorou sa zaoberáme.
Každopádne, slabé vzdelanie priamou bariérou nie je. Čo teda?
Spočiatku bola veľkou prekážkou aj jazyková vybavenosť. Dnes je tomu ale inak. Mnoho vzdelaných a jazykovo zdatných ľudí sa po kríze vrátilo zo zahraničia a pomohli pri budovaní nášho centra. Práve oni sa stali súčasťou veľkých tímov, napríklad vývojového tímu projektu Navteq, ktorý patrí k lídrom v oblasti tvorby mapových podkladov. Náš vývojový RND tím (pozn. Research and Development – Výskum a vývoj) má dnes viac ako 500 ľudí, z toho zhruba 200 je v Indii, ďalších 100 v Košiciach a 200 v americkom Chicagu. Aktívne medzi sebou komunikujú, spolupracujú na projektoch, sú súčasťou tímov, cestujú, čo len prispieva k zlepšeniu ich jazykových znalostí.
Takéto tímy sú však od seba tisíce míľ ďaleko. Neprekáža to pri práci?
Tímy sú rozdelené na pracovné skupiny podľa projektov. Našou filozofiou je, aby sa nielen lídri ale aj rádoví zamestnanci spoznali a stali sa neoddeliteľnou súčasťou tímu aj v iných krajinách. Preto napríklad každý rok cestujú na firemný vianočný večierok do pobočky, ktorá daný projekt vedie. Aj vďaka takýmto aktivitám je po čase ich spolupráca na úplne inej úrovni. Pri komunikácii samozrejme využívajú aj telekonferencie. Vďaka tomu, že máme centrá v troch časových pásmach sú úlohy rozdeľované tak, aby sa na projekte permanentne pracovalo.