Kauza špehovania užívateľov zo zámoria americkou bezpečnostnou agentúrou NSA pokračuje s novými zisteniami. Edward Snowden denníku The Guardian poskytol ďalšie informácie, podľa ktorých Microsoft spolupracoval s NSA ešte vo väčšej a komplexnejšej miere, než sa očakávalo. Firma mala agentúre sprostredkovávať zjednodušený prístup k odpočúvaniu hovorov cez Skype, sledovaniu e-mailov v službe Outlook.com a kontrole dát na online úložisku SkyDrive.
Microsoft bol pri uľahčení prístupu k dátam ústretový
Edward Snowden denníku prostredníctvom ďalších tajných dokumentov tlmočil informácie, ktoré detailnejšie približujú pozadie spolupráce Microsoftu s NSA. Firma mala v rámci svojho ústretového jednania agentúre uľahčiť prístup k dátam obchádzaním šifrovacieho systému, ktorý by sledovanie komplikoval. Dokumenty, ktorými denník disponuje, údajne deklarujú, že Microsoft v službe Skype sprístupnil nie len bežné hovory, ale prakticky všetky záznamy, vrátane textovej komunikácie a videochatu. Agentúre v dokumentoch uvádza, že vďaka ústretovosti Microsoftu sa jej podarilo zachytiť trikrát viac hovorov než predtým.
Agentúra chcela mať zaručený prístup k dátam
Podľa Snowdena Skype spolupracoval s NSA ešte predtým, než prešiel pod Microsoft. Približne od roku 2010 agentúre poskytoval prístup k hovorom, pričom od roku 2012, už pod taktovkou Microsoftu, bola spolupráca rozšírená o možnosť sledovania celej komunikácie v službe. V niektorých prípadoch, kedy firma upgradovala alebo updatovala svoje produkty, si agentúra vyžiadala zachovanie rovnakého prístupu k dátam ako v predošlých verziách. Z toho podľa Snowdena vyplýva, že úloha Microsoftu nebola len pasívna, ale v celej veci vystupoval aktívne, pričom si bol vedomý tlaku zo strany NSA. Dokumenty neupresňujú či agentúra sledovala len konkrétne osoby, alebo spracovávala všetky informácie prenášané cez uvedené služby.
Microsoft sa ohradil, no spoluprácu priamo nevylúčil
Microsoft sa vo svojom oficiálnom stanovisku síce voči novým informáciám ohradil, no jednoznačne spoluprácu na podobnej úrovni nepoprel. „Princípy, ktorými sa ako firma riadime, nás podľa platnej legislatívy a ochrany národnej bezpečnosti zaväzujú reagovať na požiadavky zo strany vlád v súvislosti s poskytovaním užívateľských informácii,“ uviedla firma v oficiálnom stanovisku.
Do prísne tajného projektu boli zapojené najväčšie internetové firmy
Cieľom prísne tajného projektu s označením PRISM je získavanie informácií zo serverov najväčších internetových spoločností. Utajená správa hovorí prakticky o neobmedzenom prístupe na servery kľúčových spoločností, menovite Microsoft (od roku 2007), Google (od roku 2009), Yahoo (od roku 2008), Facebook (od roku 2009), PalTalk (od roku 2009), YouTube (od roku 2010), Skype (od roku 2010), AOL (od roku 2011) a Apple (od októbra 2012). Všetky firmy mali údaje o svojich užívateľoch sprístupniť vedome a dobrovoľne. Národnú bezpečnostnú agentúru a takisto FBI však zaujímali len účty užívateľov zo zahraničia.
V celom prípade je dôležitá skutočnosť, že dáta neboli zbierané lokálne, od obyvateľov Spojených štátov, ale predovšetkým od užívateľov zo zahraničia. Predmetom sledovania sú e-maily, chat, hlasové a videorozhovory, videá, fotky, uložené dáta, dátové prenosy, záznamy z konferencií či detaily z účtu na sociálnych sieťach. Bezpečnostná zložka si však môže od firiem vyžiadať aj akékoľvek iné informácie, ktoré uzná za vhodné. Podľa denníka The Washington Post nie je v súčasnosti možné vedome sledovať užívateľov v Spojených štátoch inak, než na individuálny súdny príkaz. V konkrétnom prípade však NSA malo disponovať tajným súdnym rozhodnutím, ktoré agentúre umožnilo pristupovať k dátam na základe vlastného uváženia, aj bez súdneho príkazu.