Verejné Wi-Fi siete predstavujú pre citlivé dáta užívateľov bezpečnostné riziko. S pribúdajúcim počtom sietí v kaviarňach, reštauráciách a na frekventovaných miestach neúmerne rastie riziko, že niekto tieto siete využije na zachytávanie údajov nič netušiacich užívateľov. Rovnako však hrozí, že hackeri si vytvoria vlastnú Wi-Fi sieť, ktorá síce poskytuje konektivitu, no jej účel je úplne iný. Na rutinne známe fakty upozorňuje aj európsky policajný úrad Europol. Ľudia sú podľa Europolu stále málo opatrní a verejným Wi-Fi sieťam dôverujú. Pre väčšinu z nich je totiž dôležité byť pripojení, nezáleží kam.
Pribúda útokov na verejné Wi-Fi siete
Troels Oerting šéf centra kyberzločinu v centrále Europolu v holandskom Haagu varuje pred rastom počtu cielených útokov využívajúcich verejné Wi-Fi siete. Na túto skutočnosť upozornil spravodajský server BBC. „Zaznamenali sme zvýšený počet zneužívania Wi-Fi sietí s cieľom krádeže informácií, identity, hesiel či peňazí od užívateľov, ktorí takéto nezabezpečené siete využívajú,“ upresnil Oerting. Ľudia by si podľa neho mali byť vedomí, aké informácie je vhodné v takýchto sieťach prenášať a aké informácie už predstavujú nemalé riziko.
Prakticky všetky činnosti spojené s prihlasovaním sa k internetovým službám chráneným heslom sú pri prihlasovaní sa vo verejných sieťach rizikové. „Ľudia by sa mali k takýmto službám prihlasovať napríklad z domu, kde Wi-Fi sieť a jej zabezpečenie poznajú. Na prenos informácií, ktoré majú cenu zlata, by nemali používať siete v kaviarňach,“ dodáva špecialista z Europolu. Krajín, ktoré majú problémy so zabezpečením verejných sietí, stále pribúda. Útočníci preto nemajú dôvod hľadať nové techniky, ktoré by z užívateľov vytiahli tak cenené dáta.
Falošné Wi-Fi siete ponúkajú používateľom internet „zadarmo“
V súčasnosti je u útočníkov čoraz populárnejšie vytvárať falošné Wi-Fi siete, ktoré sú názvom identické alebo sa podobajú na dôverne známe siete v kaviarňach, reštauráciách či vlakových staniciach. Na rozdiel od autentických sietí nepožadujú pre prihlásenie heslo a užívateľovi rovnako poskytnú pripojenie k internetu. No s tým rozdielom, že poskytovanie internetu, nie je ich hlavný cieľ. Polícia napríklad objavila, že podobné útoky, pri ktorých ale útočníci využívali už existujúcu infraštruktúru, boli realizované aj na pôde Európskeho parlamentu. Vo verejných priestoroch parlamentu sa preto už dnes verejne prístupná Wi-Fi sieť nenachádza.
Útočníci využívajú aj QR kódy a dôverčivosť ľudí
Jedným z fenoménov súčasnej doby býva aj využívanie QR kódov útočníkmi. Na verejné miesta umiestňujú QR kódy, ktoré po naskenovaní mobilným telefónom otvoria prehliadač a načítajú stránku s malvérom. Takéto kódy v podobe štvorcových grafických symbolov umiestňujú aj na plagáty a bilboardy, ktoré už QR kódy obsahujú. Útočník preto využije dôverný priestor aby užívateľa zmiatol a namiesto pôvodného QR kódu mu poskytne vlastný. Po automatickom načítaní stránky v prehliadači je užívateľov ponúknutá napríklad falošná aplikácia, ktorá odosiela prémiové SMS správy. Kódy môžu používateľov lákať aj na zľavy v reštauráciách, kaviarňach, bezplatnú výmenu pneumatík či bezplatné stiahnutie inak platenej aplikácie.