Rozsiahle databázy americkej bezpečnostnej agentúry NSA zrejme archivujú údaje o desiatkach až stovkách miliónov ľudí po celom svete. Svoje ciele si ale agentúry nevyberá náhodne. To, či niekto má alebo nemá byť sledovaný určujú interné smernice. Nemecký spravodajský server ARD v týchto dňoch informoval o ďalšom z radu rozsiahlych pravidiel, na základe ktorého sa užívateľ stáva pre NSA automaticky podozrivý, ak sa čo i len zaujíma o anonymizačnú sieť Tor.
Sieť, ktorá je tŕňom v oku NSA, paradoxne financuje americká vláda
Sieť Tor, ktorej vývoj a prevádzku financujú mnohé zahraničné vlády vrátane vlády Spojených štátov a Švédska, poskytuje útočisko ľuďom, ktorí chcú z rôznych dôvodov zostať pri surfovaní internetu v anonymite. Môže ísť o disidentov, informátorov či obyvateľov krajín s cenzurovaným prístupom k internetu. Všetci tí môžu prostredníctvom siete Tor pristupovať na stránky a odosielať správy či e-maily bez toho, aby sa museli báť o odhalenie svojej identity.
Princíp fungovania siete Tor spočíva v takzvanej cibuľovej schéme, ktorá ukrýva pôvodného odosielateľa požiadavky na zobrazenie pod niekoľko ďalších uzlov, cez ktoré je požiadavka smerovaná. V praxi to znamená, že je takmer nemožné vystopovať pôvodného odosielateľa správy. Pri pátraní po odosielateľovi je možné odhaliť výstupný uzol, no vďaka komplexnosti systému a množstve uzlov, ktoré mu variabilne predchádzajú, je spätné identifikovanie mimoriadne obtiažne. Užívateľ, ktorý sa rozhodne službu využívať sa väčšinou musí uskromniť s výrazne pomalším zobrazením stránok, keďže jeho požiadavka putuje cez niekoľko krajín.
Súčasťou siete Tor sú uzly vo viacerých krajinách, pričom užívateľ si môže sám zvoliť, či chce sieť len využívať alebo chce byť aj sprostredkovateľom pripojenia, respektíve výstupným uzlom. Užívatelia sú priamo nabádaní k tomu, aby v prípade možnosti sami sprístupnili časť svojho pripojenia a pomohli tak pri zlepšovaní dostupnosti a rozširovaní siete.
Cieľom sú všetci, ktorí sa snažia skryť identitu na internete
V súčasnosti NSA podľa serveru ARD sleduje dva kľúčové komunikačné uzly siete Tor umiestnené v Berlíne a Norimbergu. Odchytávať má všetku nezašifrovanú komunikáciu, napríklad od užívateľov, ktorí sa z kompromitovaných serverov pokúšajú získať informácie o službe Tor, prípadne stiahnuť inštalačný balíček. Detailný mechanizmus na základe ktorého NSA odhľauje identitu užívateľov, však správa neodhalila.
Užívatelia, ktorých identitu agentúra na základe IP adries odhalila, mali byť zaradení do databázy s cieľom ďalšieho zberu dát a vytvorenia akéhosi profilu správania sa na internete. Podľa ARD nebol ca cieľom sledovania len sieť Tor, ale aj ďalšie internetové anonymizačné služby, ktoré navonok skrývajú identitu užívateľov.