Takzvané “právo na zabudnutie” vychádza z májového rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktorý firmám prevádzkujúcim vyhľadávače na území Európskej únie prikazuje zmazať irelevantné či neaktuálne odkazy. Samozrejme len v prípade, ak o to užívateľ sám požiada. Takéto vymazávanie odkazov za súčasných podmienok nie je možné realizovať inak, než za prítomnosti osoby, ktorá dohliada nad správnosťou a posudzovaním jednotlivých požiadaviek. Google v priebehu necelých dvoch mesiacov zaregistroval viac ako 90-tisíc žiadostí na odstránenie 330-tisíc odkazov, z ktorých viac ako polovici vyhovel. Informovalo o tom britské BBC.
Množstvo nejasností a priveľa otáznikov
Rozhodnutie Súdneho dvora okamžite spustilo polemiku o možnej cenzúre, ku ktorej má Európska únie dnes údajne bližšie než kedykoľvek predtým. Nové praktiky sa samozrejme nepáčia firmám, ktoré sa im musia podvoliť. Google je len vrcholom ľadovca. Odkazy musia na požiadanie vymazávať aj ostatní, vrátane Seznamu, Microsoftu, Yahoo a ďalších. Problém je, že nikto z nich nevie ako a do kedy. Microsoft ani Yahoo sa doposiaľ so žiadosťou Súdneho dvora nevysporiadali a ani neuviedli kedy tak urobia.
Google zatiaľ ako jediný zareagoval sprístupnením formuláru, v ktorom musí záujemca okrem iného zdôvodniť prečo chce, aby Google jeho odkazy z vyhľadávača odstránil. Ak je argument dostatočný, Google odkaz odstráni, no nevedno dokedy. Mal by tak urobiť v primeranej lehote. V prípade, že žiadosti nevyhovie, užívateľ sa môže obrátiť na lokálneho regulátora, respektíve úrad pre ochranu osobných údajov a opätovne o vymazanie odkazu požiadať. Neexistujú však smernice, podľa ktorých musia úrady v krajinách EÚ v takýchto prípadoch postupovať.
Súkromie chcú všetci, no nikto nepozná jeho hranicie
Takisto nie je jasné, či má vyhľadávač o zmazaní odkazu informovať aj druhú stranu, nie len samotného užívateľa. Takéto informovanie je zatiaľ dobrovoľné. Google tak kvôli akejsi transparentnosti robí najmä v prípadoch, ak sú z vyhľadávača odstránené odkazy na články publikované v online periodikách. To však prináša ďalšie problémy, obzvlášť v prípade, ak sa vydavateľ cíti odstránením odkazu dotknutý a urobí všetko preto, aby navonok zmazané informácie vrátil späť. Podľa odborníkov otvorilo rozhodnutie súdu novú Pandorinu skrinku.
Odstránenie odkazov je pritom len slabou náplasťou na dušu, obzvlášť v prípade, ak firmy odstránia odkazy len vo vyhľadávačoch v krajinách Európskej únie. Odkaz, zdanlivo vymazaný, sa užívateľovi zobrazí, akonáhle ho vyhľadá zo stránok určených pre krajiny mimo EÚ. Firmy sa ocitli v nelichotivej situácií, keď na jednej strane musia vyhovieť nespokojným užívateľom a na druhej strane zdôvodniť svoje kroky všetkým tým, ktorí sa obávajú o cenzúru a slobodný prístup k informáciám. Mnohí sa totiž pýtajú, kto dohliadne nad tým, že požiadavky budú vyhodnotené správne a z vyhľadávača nezmiznú informácie, ktoré majú akú-takú výpovednú hodnotu.
Akékoľvek snahy o dômyselnejšiu a najmä dôkladnejšiu ochranu súkromia, na ktorých Európska únia tak bazíruje, sa dostávajú do slepej uličky. Tí, ktorí rozhodujú totiž často nevedia čo bude nasledovať a či kroky, ktoré majú k očakávanému výsledku viesť sú realizovateľné.