To, čo ešte pred štyrmi rokmi ľudia vnímali ako nonsens a utopistické plány vrcholových európskych politikov, sa môže stať už čoskoro realitou. Hovoríme o intenzívnom sledovaní a archivovaní všetkej internetovej komunikácie.
Smernica, ktorá bola zrušená v roku 2010 sa môže vrátiť na scénu
Súdny dvor Európskej únie počiatkom apríla minulého roka zrušil smernicu, ktorá by operátorom v členských krajinách prikazovala uchovávať údaje o polohe a ďalšie údaje potrebné k identifikácii užívateľa. V rozsudku, ktorým Súdny dvor EÚ vyhlásil smernicu za neplatnú, sa uvádza, že za pomoci takýchto údajov je možné zistiť, s kým, ako často, odkiaľ a akým spôsobom užívateľ komunikoval. “Tieto údaje ako celok môžu poskytovať veľmi presné informácie o súkromnom živote osôb, ktorých údaje sa uchovávajú, ako napríklad o ich každodenných zvykoch, mieste trvalého alebo prechodného pobytu, každodenných alebo iných presunoch, vykonávaných činnostiach, sociálnych vzťahoch a sociálnom prostredí, v ktorom sa pohybujú,” uvádza sa v rozsudku.
Nemecká kancelárka, Angela Merkelová, v týchto dňoch uviedla, že určitá forma archivácie údajov na internete bude potrebná. Len pre pripomenutie, Nemecký ústavný súd sa v roku 2010 takisto postavil na stranu odporcov smernice umožňujúcej sledovanie užívateľov. V minulom roku navyše hromadné špehovanie internetovej prevádzky vyvolalo vlnu nevôle nie len medzi užívateľmi ale aj mnohými politikmi. Aktuálne vyhlásenia nemeckej kancelárky v Nemeckom sneme sú podčiarknuté najmä nedávnymi teroristickými útokmi v Paríži a Belgicku.
Merkelová podporuje minimálnu dobu uchovávania údajov
Plán minimálnej doby uchovávania údajov podľa Merkelovej už podporilo niekoľko ministrov. “Mali by sme vyvinúť tlak na Európsku komisiu, aby smernicu čo najrýchlejšie prepracovala a aby mohla byť prijatá v nemeckom právnom systéme,” uviedla vo svojom vyhlásení kancelárka. Plán archivovania údajov pre potreby prístupu polície pri vyšetrovaní nemá len prívržencov ale aj odporcov. Obavy o možnom zneužití dát nemeckej kancelárke už medzičasom adresovali napríklad sociálni demokrati.
Po väčšej kontrole volá aj prezident Obama a premiér Cameron
Nemecko ale nie je jedinou krajinou, ktorá sa usiluje o presadenie striktných pravidiel, ktoré by sa dotkli všetkých používateľov internetu a mobilných služieb. Americký prezident Barack Obama takisto predstavil plán posilnenia internetovej bezpečnosti, a to najmä v súvislosti s početnými útokmi hackerov, ktoré otriasli viacerými veľkými spoločnosťami, na čele so Sony Pictures. Vo Veľkej Británii podporuje väčší dohľad na aktivitou užívateľov na internete súčasný premiér, David Cameron. V nedávnom prejave uviedol, že by nemal existovať komunikačný kanál, ktorý nemožno čítať. Cameron narážal najmä na šifrovanú komunikáciu, kvôli ktorej musia vyšetrovatelia často hľadať iné spôsoby prístupu k dátam užívateľov. Argumentuje najmä teroristami, ktorí podľa neho využívajú zabezpečenú komunikáciu, čomu by mal zamedziť nový komplexný právny predpis.
Firmy sa špehovaniu vzpierajú, vlády budú hľadať nové možnosti
Vyhlásenia britského premiéra a nemeckej kancelárky sú v rozpore so snahou mnohých firiem ochrániť dáta používateľov pred neoprávneným prístupom tretích strán, vrátane polície. Mnohé z technologických firiem zareagovali na obvinenia o údajnom sprístupnení údajov užívateľov bezpečnostným agentúram a zvýšili zabezpečenie svojich služieb. Príkladom je Apple, ktorý s príchodom novej verzie operačného systému iOS štandardne zašifroval všetky dát s kódom, ktorý pozná len sám užívateľ. V minulosti firma disponovala kódom, ktorý vyšetrovateľom umožnil získať prístup k dátam v zariadení aj bez spolupráce používateľa. To sa samozrejme nepáči vládam, ktoré automatiky hľadajú iný spôsob ako k dátam pristupovať. Vlna nedávnych teroristických útokov im k tomu otvára nové možnosti, ktoré by boli len donedávna neprípustné.