Európska únia dokázala strpčiť podnikanie už viacerým veľkým IT firmám. Pred rokom napríklad Súdny dvor Európskej únie vydal nariadenie, podľa ktorého musí Google na vyžiadanie zmazať údaje o konkrétnej osobe z vyhľadávača. Postačí, ak sa dotyčná osoba preukáže dokladom totožnosti či poverením a vyplní formulár, v ktorom odôvodní, prečo požaduje vymazanie výsledkov z vyhľadávania ako aj konkrétne adresy, ktoré si želá odstrániť.
Facebook Európanov na fotkách rozpoznávať nebude
Predchádzať prípadným problémom sa rozhodol aj Facebook, ktorý v Európe napokon nesprístupní novú aplikáciu na zdieľanie fotografií s názvom Moments. Pomocou mobilnej aplikácie môžu užívatelia zdieľať fotografie s priateľmi bez toho, aby ich zverejňovali vo svojej verejnej galérii na sociálnej sieti. Aplikácia takisto fotografie zoraďuje do skupín podľa dátumu ich zhotovenia a pomocou technológie na rozpoznávanie tváre dokáže identifikovať priateľov na Facebooku a zaradiť ich do zoznamu na zdieľanie fotiek.
Technológia rozpoznávania tvárí či inej identifikácie užívateľov bez ich vedomia je v Európe, obzvlášť v prípade sociálnych sietí, kontroverznou témou. Európski regulátori jednotne tvrdia, že užívateľ by mal mať na výber, či chce podobnú funkciu v rámci aplikácie využívať alebo nie. Ako ďalej uviedol server BBC, Facebook sa začiatkom roka pochválil so svojim systémom DeepFace AI, ktorý dokáže údajne s až 97,5-percentnou presnosťou identifikovať užívateľov podľa ich tváre.
Neúspešné experimenty v Európe pokračujú
Rozpoznávanie tvárí nie je na Facebooku žiadnou novinkou. Sociálna sieť začala v tejto oblasti experimentovať už v roku 2010, keď na fotkách začala rozpoznávať svojich užívateľov. O dva roky neskôr musela experiment ukončiť kvôli požiadavkám na ochranu súkromia európskych používateľov.