Účasť na súťaži Intel ISEF je pre mnohých stredoškolákov, ktorí sa vo voľnom čase, ale aj počas štúdia zaujímajú o vedu a výskum, tou najvyššou métou. Podobné súťaže im totiž otvárajú dvere na najlepšie svetové univerzity. Medzi takmer dvoma tisíckami súťažiacich z celého sveta, ktorí si medzi sebou každý rok zmerajú sily, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú aj budúci laureáti Nobelovej ceny. Slovensko má na súťaži takisto svoje stále zastúpenie. Tento rok krajinu reprezentovala dvojica finalistov slovenskej národnej súťaže Festival vedy a techniky, ktorú organizuje združenie AMAVET.
Dvojica mladých Slovákov sa predstavila na najväčšej súťaži mladých vedcov
Ivan Grega z Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach súťažil s projektom s názvom “Magnetické nanočastice a ich využitie v biomedicínskych aplikáciách.” Ivanov výskum by mohol nájsť svoje uplatnenie v lekárskej praxi, napríklad pri liečbe rakoviny. Tri rôzne zloženia magnetických nanočastíc, ktoré Ivan objavil, by mohli byť nositeľom účinných látok pri injekčnom aplikovaní do organizmu pacienta.
Vynález gymnazistky z Prešova pomôže v boji proti parazitom v pôde
Z dvojice Slovákov bola na súťaži Intel ISEF tento rok úspešnejšia Jana Čorňáková z Gymnázia a ZŠ sv. Mikuláša v Prešove s projektom, ktorý skúmal možnosti boja proti parazitom na rastlinách. Jana sledovala, v akých koncentráciách má chemická látka tanín vplyv na potlačenie liahnutia vajíčok háďatka zemiakového. V niekoľkých testoch tanín zriedila v destilovanej vode v rôznych koncentráciách pri pridaní koreňových výlučkov zemiakov. Roztok následne v siedmych koncentrátoch aplikovala na cysty háďatka zemiakového. Počas 12 týždňov potom sledovala s akou intenzitou bude liahnutie vajíčok pokračovať. Po troch mesiacoch Jana cysty rozdrvila a vyliahnuté a nevyliahnuté vajíčka spočítala.
Foto: Intel
V druhom teste, ktorý trval rovnako dlho Jana zriedila tanín v troch koncentráciách, ktoré aplikovala do pôdy infikovanej háďatkom. “Tanín sme aplikovali v čase sejby zemiakov a takisto o dva týždne neskôr. Ako kontrolu sme použili pôdu s parazitom bez tanínu,” upresňuje ambiciózna gymnazistka. Po troch mesiacoch nové cysty spočítala, rozdrvila a stanovila počet vajíčok a lariev na jeden gram pôdy. Údaje z oboch experimentov porovnala a vyvodila závery podľa ktorých roztok tanínu výrazne obmedzoval liahnutie vajíčok z cýst háďatka zemiakového. Tanín tak môže byť vhodným prostriedkom v boji proti tomuto parazitovi.
Jana vo svojej kategórii obsadila štvrté miesto a na Slovensko si z amerického Phoenixu odniesla aj odmenu vo výške 500 dolárov.
Víťaz súťaže objavil spôsob výroby lacnej energie pomocou baktérie E. coli
Celkové prvé miesto a cenu Gordona E. Moorea s honorovanou výhrou až 75-tisíc dolárov porota udelila Han Jie Wangovi z Kanady za objav palivových článkov, ktoré dokážu premeniť organický odpad na elektrickú energiu. 18-ročný študent z kanadského Vancouveru prišiel na to, ako je môže špecifický gén v geneticky upravenej baktérií E. coli pomôcť pri efektívnejšej tvorbe energie. Energiu je takto možné vyprodukovať údajne s nákladmi porovnateľnými so solárnou energiou. Len 15-ročný texasan, Syamantak Payra zas na súťaži získal ocenenie Intel Foundation Young Scientist Awards v hodnote 50-tisíc dolárov za vývoj lacnej elektronikou ovládanej ortézy kolena, ktorá umožní pacientovi jednoduchší a prirodzenejší pohyb s oslabenou nohou.