Zneužívanie detí na internete narastá. Čo je kyberšikanovanie?

Páchatelia sa od neopatrných detí snažia vylákať intímne fotky a videá a ak im ich obeť pošle, žiadajú ďalšie. Vydierajú, pýtajú peniaze alebo ďalší sexuálny materiál. Ten končí na internetových stránkach s detskou pornografiou. Podobne to bolo aj v prípade odsúdeného Košičana, ktorý si už odpykáva štvorročný trest. Nárast prípadov sexuálneho vydierania detí na internete zaznamenávajú vo viacerých krajinách.

Tejto problematike začala venovať zvýšenú pozornosť aj naša polícia. „Tento druh kriminality je páchaný v absolútnej väčšine vo virtuálnom prostredí, čomu sa prispôsobujeme, a preto sme aj navýšili kapacity odboru počítačovej kriminality o ďalších odborníkov. Vzdelávame policajtov, aby boli na takéto prípady odborne pripravení. Vyvíjame preventívne aktivity v školách, kde deti učíme, ako bezpečne používať internet,“ reagoval prvý viceprezident Policajného zboru Jaroslav Málik.

Vedúci strediska Europolu pre boj s počítačovou kriminalitou Steven Wilson vysvetlil, že deti by mali vedieť, na koho sa obrátiť, ak sa v online prostredí stanú obeťou nezákonnosti. „Deti stále viac a viac využívajú online prostredie na komunikáciu a na vytváranie medziľudských vzťahov. Je však našou kolektívnou zodpovednosťou vzdelávať ich o hrozbách, na ktoré môžu v online prostredí natrafiť, a samozrejme ich chrániť, aby aj online prostredie bolo pre ne čo najbezpečnejšie,“ upozorňuje Wilson.

Na tento fenomén sa rozhodol Europol zareagovať preventívnou a edukatívnou kampaňou, ku ktorej sa pridala aj slovenská polícia. Upozorňuje na to Akcia Say No! (Povedz nie!) a video, ktoré na skutočných prípadoch zobrazuje, ako jednoducho môže dieťa na sociálnych sieťach naletieť ľuďom maskovaným falošnou identitou. Nadviažu s dieťaťom kontakt, načúvajú jeho problémom, zdieľajú podobnú skúsenosť, predstierajú pochopenie a ponúkajú virtuálne objatie.

Po získaní dôvery sa dieťa potešené záujmom podelí o odvážnu fotografiu a vtedy príde problém. Začína sa vydieranie. Viac fotiek, videí alebo peniaze, inak intímnu fotku uvidí celá škola. Polícia deťom radí, aby sa to nehanbili oznámiť a požiadali o pomoc. Ak sa niečo také stane, treba ihneď zastaviť komunikáciu s vydieračom, zablokovať ho, uchovať všetky dôkazy o tejto komunikácii a hlavne nič neplatiť.

Kampaň reaguje na medzinárodnú policajnú akciu pod názvom Pacifier (Cumeľ). Tá sa zamerala na internetovú stránku Playpen, ktorá fungovala na tmavej strane internetu, tzv. darknete. Fotografie a videá zneužitých detí tu videlo vyše 150-tisíc návštevníkov stránky. Jej tvorcu, Američana Stevena Chasea ešte v roku 2014 zatkli agenti FBI. Na začiatku mája si na súde v Severnej Karolíne vypočul rozsudok 30 rokov odňatia slobody. Dvaja administrátori stránky dostali po 20 rokoch väzenia.

Po získaní kontroly nad stránkou Playpen mohli bezpečnostné autority sledovať aktivity jej užívateľov a mnohých z nich identifikovať. V rámci takmer dvojročnej akcie Europolu a FBI sa podarilo odhaliť takmer 300 detských obetí zneužívania. Len v Európe boli pre výrobu a distribúciu detskej pornografie zatknuté stovky ľudí. Medzi nimi aj jeden Slovák.

Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová ešte v máji pre Pravdu potvrdila, že aj naša polícia dostala od Europolu informácie o páchateľoch zo Slovenska a vo veci začali konať. „Informácia bola zaslaná na odbor komunikácie a prevencie kancelárie prezidenta. V prípade bolo vznesené obvinenie jednej osobe. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre zločin rozširovania detskej pornografie,“ informovala Baloghová. Polícia u páchateľa vykonala domovú prehliadku a dnes je už za mrežami. Baloghová potvrdila, že odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Košice I je už právoplatný. Súd mu za prechovávanie, rozširovanie a výrobu uložil trest odňatia slobody na štyri roky. Sudca konštatoval, že svoj čin spáchal verejne a na výrobu pornografického videa využil dieťa, ktoré nahral po predchádzajúcej komunikácii cez sociálnu sieť Skype.

O čo ide, keď sa povie kyberšikanovanie

Kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Nie je to niečo nové, je to len prejav, ktorý sa objavuje v inom priestore. S rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do virtuálneho prostredia. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže pripadať iba ako druh neškodnej zábavy. Agresora zároveň anonymita chráni pred odhalením. Pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova.

Ako sa kyberšikanovanie líši od klasického šikanovania:

Nemá časové a priestorové obmedzenie: kým klasické šikanovanie sa väčšinou obmedzuje na jeden priestor, napríklad školu alebo zamestnanie, v prípade kyberšikanovania môžu útoky prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet.

Rýchlo sa rozšíri k veľkému publiku: pri kybernetickom šikanovaní sa môžu akékoľvek obsahy, ktoré sú zverejnené na internete alebo rozoslané cez mobil alebo e-mail, rýchlo dostať k veľkému počtu ľudí, pričom je ich šírenie nekontrolovateľné.

Páchatelia môžu zostať v anonymite: oni sami sa cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu obete. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.

Ľahšie prekoná rozdiely: pre anonymitu a použitie technických prostriedkov je pre páchateľov jednoduchšie zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete pre jeho autoritu alebo pozíciu netrúfli. Takto sa môžu ľahko stať obeťami kyberšikanovania napríklad učitelia či nadriadení.

Používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie: po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia.