Superpočítač si možno predstaviť ako veľkú miestnosť naplnenú stovkami či tisíckami navzájom prepojených extrémne výkonných komponentov. To, či takýto počítačový systém môže byť označený ako superpočítač, určuje predovšetkým jeho výkon. Ak sa pohybuje v násobkoch výkonu bežného stolového počítača, za určitých okolností o ňom už možno hovoriť ako o superpočítači. Najvýkonnejšie stroje sú však o niekoľko míľových krokov ďalej. Počítačové systémy s najväčším výkonnom sú zaradené do rebríčka Top 500.
Podľa najnovších štatistík je svetovou veľmocou Čína, v ktorej je umiestnených až 202 najvýkonnejších superpočítačov. Spojené štáty, ktoré sú na druhom mieste, majú o 59 superpočítačov menej. Ešte v júni tohto roka tomu bolo naopak. Spojené štáty vtedy dominovali so 169 strojmi a oproti Číňanom mali o 9 superpočítačov viac. Medzi druhým, tretím a štvrtým miestom sú v súčasnosti už priepastné rozdiely. Japonsko obsadilo s 30 najvýkonnejšími strojmi tretie a Nemecko s dvadsiatimi štvrté miesto.
Pomáhajú modelovať klimatické zmeny aj predpovedať počasie
Výkon superpočítačov sa udáva v petaflopoch. Počítač s výkonom jeden petaflop dokáže spracovať milión miliárd výpočtových operácií za sekundu. Najvýkonnejší počítač v súčasnosti Sunway TaihuLight má výkon 93 petaflopov.
Na čo dnes superpočítače slúžia? Univerzálnou odpoveďou je veda a výskum. Najviac počítačového výkonu ale firmy a vedecké inštitúcie sústreďujú do modelovania klimatických zmien, simulácie atómových zbraní, predpovede počasia, výskumu DNA a modelovania biomolekúl.