Falošným správam trvá oveľa kratšie než sa rozšíria po svete. Napokon, možno ste si to všimli aj sami. Dezinformačné stránky, ktoré šíria často poplašné, skreslené alebo nepravdivé správy a tvrdenia sú na vzostupe a ľudia takýmto dezinformáciám podľahnú oveľa ľahšie, no najmä rýchlejšie. Ako je to možné?
Túto otázku si položili aj vedci z amerického inštitútu MIT (skr. Massachusetts Institute of Technology), ktorí skúmali ako a aké správy sa šírili na sociálnych sieťach. Informoval o tom server BBC. Výskumníci si posvietili najmä na Twitter, ktorý na zdieľanie krátkych správ používajú nie len bežní ľudia ale aj celebrity a politici, vrátane súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Práve Trump bol na Twitteri viackrát usvedčený zo zdieľania skreslených či nepravdivých informácií.
Twitter potvrdil, že falošné správy sú pre ľudí zaujímavejšie
Vedci analyzovali až 126-tisíc klebiet a falošných správ, ktoré sa na Twitteri šírili za posledných jedenásť rokov. Nepravdivé informácie sú skrátka zaujímavejšie, často aj šokujúcejšie, a ľudia ich preto radi a často zdieľajú. Týka sa to nie len správ o politike ale aj biznisu, terorizmu vedy, zdravia či rôznych nešťastí. Mnoho celebrít (naposledy napríklad Sylvester Stallone) už bolo vyhlásených za zosnulých len prostredníctvom sociálnych sietí. Prekvapení ľudia informáciu zdieľali ďalej a stala sa tak virálnou.
Dobrým príkladom, kedy falošné správy doslova zaplavili internet, bol teroristický útok počas Bostonského maratónu v roku 2013. “Twitter sa stal našim hlavným zdrojom správ. Uvedomil som si, že veľké množstvo toho, čo som čítal na sociálnych sieťach boli klebety a falošné správy,” uviedol Soroush Vosoghi z výskumného tímu.
Pravdivé správy ľudia zdieľajú výrazne menej
Počas analyzovania príspevkov vedci využívali šesť nezávislých zdrojov na kontrolu pravosti zdieľaných informácií. Ako uviedli v magazíne Science, pravdepodobnosť zdieľania falošných správ na Twitteri bola oproti skutočným správam o 70 percent vyššia. Pravdivým informáciám trvalo v priemere 6-krát dlhšie než oslovili vzorku 1500 ľudí, navyše len málokedy ich zdieľali ľudia viac než 1000-krát. Falošné aktuality pritom ľudia bežne zdieľali aj viac ako 100-tisíc krát.