Firmy, ako je Facebook, si po dlhom spytovaní svedomia nakoniec uvedomili, že boli súčasťou problému. Začali sa zameriavať na digitálnych podvodníkov šíriacich falošné správy cez nákup reklám alebo odstraňovanie státisícov účtov koordinovane propagujúcich obsah, ktorý polarizuje príjemcu. Priemerní užívatelia síce stále majú s identifikáciou škodlivých materiálov problém, ale prinajmenšom rastie povedomie o tom, že nie všetkým oznámeniam na internete možno dôverovať.
Boj proti dezinformáciám však má stále rezervy a tieto nedostatky výrazne súvisia s tým, ako k problému pristupujú politici. Zákonodarcovia v USA, v Európskej únii a inde sa zaoberajú opakovaním rovnakej vojny podľa skúseností z amerických prezidentských volieb z roku 2016. Ruskom podporované skupiny vtedy na sociálnych sieťach objednávali reklamy v snahe vniesť zmätok do mysle voličov a lámanou angličtinou propagovali tweety a stránky, aby polarizovali politický diskurz.
„Na úrovni zákonov sú súčasné debaty založené na tom, čo sa stalo v roku 2016,“ hovorí Claire Wardleová z neziskovej organizácie First Draft. „Náročné je to z toho dôvodu, že politici takmer vôbec nevedia, ako tieto platformy naozaj fungujú,“ dodáva.
Zatiaľ čo v minulosti skupiny šírili nepravdivé správy na sociálnych sieťach z počítačov, ktoré sa dali ľahko identifikovať ako ruské, teraz jednotlivci svoje aktivity bežne maskujú a vydávajú sa za osoby sídliace v USA alebo v Európe. Politické reklamy kupujú za lokálnu menu, nie za ruble, hovoria výskumníci, ktorí študujú dezinformácie na internete. Pre technologické spoločnosti je teda takmer nemožné zistiť, ktorý obsah je autentický a ktorý nie, aj keď touto úlohou poveria tímy programátorov a sofistikované automatické systémy.
„Stratégie sa posunuli,“ hovorí analytik Ben Nimmo z washingtonského výskumného ústavu Atlantická rada. Nimmo je členom tamojšieho Laboratória digitálneho forenzného výskumu, ktoré mapuje dezinformačné kampane. Ich autori sa dnes podľa neho snažia oveľa viac, aby zakryli svoje stopy.
Obsah sa zároveň od písaných prejavov posúva k vizuálnym, ktorými sa zatiaľ návrhy zákonov prakticky nezaoberajú. Vzostup služieb, ako je komunikačná aplikácia WhatsApp, ktorú je kvôli vysokej úrovni šifrovania takmer nemožné regulovať, ide v rozvojových krajinách, ako je India, ruka v ruke s novou generáciou manipulatívneho obsahu, ktorý možno šíriť v rámci skupín s tisíckami užívateľov.
Taký je stav „fake news“ s blížiacim sa koncom roka 2018. Je to iný svet ako ešte pred dvoma rokmi. V boji s touto hrozbou musia politici aktualizovať svoju taktiku alebo čeliť strate svojich pozícií.