Kvôli pandémii koronavírusu sa svet v niekoľkých momentoch akoby zastavil. Následne sa mnoho aktivít presunulo do online priestoru. Ľudia, ktorých pracovná náplň si nevyžadovala fyzickú prítomnosť vo firme, začali pracovať z domu. So všetkým, čo s tým súvisí. Pochopili to aj útočníci a hackeri, pre ktorých sa nezabezpečené domáce prostredie stalo živnou pôdou.
Podľa spoločnosti Kaspersky sa v roku 2020 čoraz viac ľudí stalo terčom útokov ransomvéru, teda softvéru, ktorý dokáže zašifrovať dáta na disku a následne žiada od obetí výkupné. Paradoxne kyberútoky a malvér mali na Slovensku klesajúcu tendenciu. To ale neznamená, že počet útokov klesol. Neklesol, len sú vytrvalejšie a zamerané na konkrétne ciele.
Nové výzvy priniesla práca z domu
Mnohé firmy svojim zamestnancom pri práci z domova síce poskytli notebooky, no zabudli na zabezpečenie. “Len niečo viac než polovica zamestnancov je vybavená pracovnými zariadeniami s VPNS a viac ako štvrtina nedostala žiadne bezpečnostné školenie,” uvádza Kaspersky vo svojej najnovšej štúdii. Bez VPNS, teda virtuálneho vzdialeného prístupu, sú útoky oveľa ľahšie realizovateľné. Riziko sa znásobuje tým, že ľudia pracujúci z domova častokrát nevedia aké súbory môžu a nesmú otvárať. “Súbory s koncovkami PDF, MP4 a DOCX, ktorých názvy naznačujú, že obsahujú rôzne videonávody na ochranu pred online hrozbami, sú v skutočnosti schopné ničiť, blokovať alebo kopírovať údaje. Notebooky už nie sú na internet pripojené káblom, ale prostredníctvom slabo zabezpečených Wi-Fi sieti,” dopĺňajú bezpečnostní experti.
Vytrvalejšie a cielenejšie útoky
Na Slovensku bolo v porovnaní s roku 2019 zaznamenaných v roku 2020 o takmer 23 percent menej útokov na počítače. Najviac sa ale darilo bankovým trójskym koňom. Analytici tvrdia, že situácia sa síce zlepšuje, no je stále vážna. Poukazujú na príklad mobilného malvéru, ktorý medziročne klesol čo do počtu útokov, no odhalených bolo viac prípadov. To znamená, že viackrát bol napadnutý menší počet používateľov. Útoky sa stali cielenejšími a vytrvalejšími.
Celosvetovo je na vzostupe takzvaný stalkervér, teda softvér slúžiaci na sledovanie ľudí. Sledovať môže nielen to, čo človek na internete robí, ale prostredníctvom kamery ho aj nahrávať. Prečo by to niekto robil? Nemusí to byť len hacker, ktorý má záujem potenciálnu obeť sledovať. A ak áno, jeho cieľ je jasný – vydierať.
Zaujímavým zistením ale je, že cena ukradnutých dát kyberzločincami je vyššia pri zdravotníckych materiáloch, než napríklad pri ukradnutých informáciách z platobných kariet. “Môžeme to sledovať pri útokoch na zdravotnícke zariadenia, pričom citlivé zdravotné informácie sa stali žiadanou komunitou,” tvrdí Kaspersky.