Určite si mnohí spomínajú na staré laminované občianske preukazy, ktoré boli veľké a nepraktické. Neskôr došlo k ich výmene za štandardizovaný európsky formát veľkosti bankomatovej karty. Takéto upravené občianske preukazy však boli stále pasívne a neobsahovali bezpečnostný čip uchovávajúci napríklad biometrické dáta slúžiace na komunikáciu s úradmi. K postupnej obmene došlo v roku 2013. Tí, ktorí chceli použiť občianske preukazy aj na elektronickú komunikáciu a overenie totožnosti, napríklad cez portál Slovensko.sk, mohli takisto bezplatne získať aj čítačku kariet. Čítačka dokáže zakódované dáta z občianskeho preukazu prečítať a následne v počítači cez rôzne nástroje (ako je eID) aj dekódovať.
Opäť nové občianske preukazy
Po deviatich rokoch prichádza na rad ďalšia zmena, ktorou sa Slovensko prispôsobuje európskej smernici o bezpečnosti dokladov. Začiatkom januára totiž vláda schválila návrh novely zákona, ktorá upravuje vlastnosti občianskych preukazov. Do občianskych preukazov sa budú zapisovať napríklad odtlačky prstov a podoba tváre podobne ako do cestových pasov. Zaujímavosťou je, že uchovávanie odtlačkov sa presunie z centrálnej databázy ministerstva vnútra priamo do fyzických občianskych preukazov. Ministerstvo tak už databázou odtlačkov prstov disponovať nebude, respektíve z databázy vymaže údaje v momente, akonáhle bude občanovi vydaný nový občiansky preukaz. V prípade problémov so zosnímaním odtlačkov prstov bude mať občiansky preukaz skrátenú platnosť jeden rok.
Ako pre denník Pravda uviedol produktový manažér spoločnosti Softec, Stanislav Marosz, komunikácia občanov s úradmi sa oproti súčasnému stavu príliš nezmení. “Samotné zavedenie nových občianskych preukazov neprináša automatické zlepšenie služieb štátu oproti súčasnému stavu, elektronická komunikácia občanov so štátom pomocou dokladov s čipom funguje pre vybrané životné situácie už aj dnes.” Paradoxom je, že niektoré úkony sa naopak mierne skomplikujú, keďže bude potrebné, aby sa pri vydávaní dokladu občan dostavil osobne na políciu, ktorá mu musí zosnímať biometrické údaje. Prvotné problémy však vyváži potenciál do budúcnosti, keďže elektronická komunikácia občanov so štátom sa môže výrazne rozšíriť. “Naplnenie potenciálu je možné očakávať až potom, ako štát zavedie možnosť komunikácie občana so štátom pomocou mobilu a bude možné aplikovať analogické postupy z komerčnej sféry,” myslí si S. Marosz.
Jednoduchšie uzatváranie zmlúv a komunikácia so štátom
Takzvaný “onboarding” proces už dnes využívajú viaceré banky a mobilní operátori, ktorí pomocou mobilu dokážu overiť identitu zákazníka a zradiť mu účet či aktivovať služby, kvôli ktorým by inak musel fyzicky navštíviť predajňu. Vďaka novým občianskym preukazom môže byť celý proces ešte jednoduchší, keďže dáta budú na preukaze nielen vo forme obrazu, ale aj uložené v elektronickom čipe a bude ich možné načítať cez takzvané NFC rozhranie bez potreby fotenia dokladu. Predstaviť si to možno tak, že mobil dokáže s čipom bezdrôtovo komunikovať a postačí tak priložiť občiansky preukaz priamo k mobilu, ktorý z neho “prečíta” a dekóduje údaje.
Podľa S. Marosza sa má s novými občianskymi preukazmi znížiť riziko odcudzenia identity. “Nové preukazy budú bezpečnejšie voči falšovaniu a zneužitiu. Čo sa týka uchovávania a likvidácie biometrických dát, štát aj súkromná inštitúcia síce musia dáta zlikvidovať najneskôr po 90 dňoch od použitia pre daný účel,” uzatvára S. Marosz. Novelu o občianskych preukazoch ešte musí schváliť parlament. Ak sa tak stane, nové nariadenie vstúpi do platnosti prvého mája 2022.