Internet navyše vôbec nevyužíva až 330-tisíc ľudí spod Tatier. Aj to je jedna z vecí, ktorá môže byť podľa odborníkov zo spoločnosti Enehano prekážkou, pre ktorú slovenské firmy nenapredujú v digitalizácii tak rýchlo ako spoločnosti vo vyspelých západných krajinách.
Na samom chvoste Európy
Prístup k digitálnym technológiám a aspoň priemerná úroveň digitálnych zručností sú dnes kľúčovým predpokladom pre kvalitné vzdelanie, informovanosť či získanie práce. Nehovoriac o korporáciách alebo menších podnikoch, pre ktoré je dnes digitálna transformácia alfou a omegou ich budúceho fungovania. Aj napriek tomu však ľudia na Slovensku nemajú rovnaké šance rozvíjať svoje digitálne zručnosti. Hoci sa Slováci vo využívaní internetu v uplynulých rokoch zlepšili (dnes ho využíva 87 %) a dokonca dosiahli priemer Európskej únie, vybrané skupiny obyvateľstva stále zaostávajú. Sú to predovšetkým invalidní a starobní dôchodcovia či návštevníci rekvalifikačných kurzov, z ktorých až 33 % bežne nevyužíva internet. V Írsku, ktoré patrí k digitálnym lídrom EÚ, sú to pritom len 3 percentá.
Čítajte aj NASA zakladá tím na výskum neidentifikovaných úkazov na oblohe
Digitálna transformácia vs. digitálna chudoba
Spoločnosti, majúce medzi svojimi zákazníkmi značný podiel obyvateľov, ktorí digitálne technológie takmer nevyužívajú, stoja pred vážnym problémom – ako uchopiť problematiku digitálnej transformácie tak, aby na jednej strane sledovali moderné trendy a zároveň si udržali svojich zákazníkov. „Správne uchopená problematika omnichannelovej komunikácie musí v sebe zahŕňať aj také skupiny obyvateľstva, ktoré v súčasnosti nie sú schopné komunikácie pomocou moderných technológií,“ hovorí Eduard Gers, odborník na riešenia pre interakciu so zákazníkmi zo spoločnosti Enehano.
„Podiel týchto zákazníkov je síce klesajúci, avšak pri zavádzaní moderných technológií a automatizovaných procesov sa tejto skupine musí venovať primeraná starostlivosť. Znamená to, že klientske centrá, papierová dokumentácia a posielanie listov klasickou poštou musí byť často taktiež súčasťou omnichannel stratégie. Veľmi častou chybou, ktorú firmy robia, je oddelené manažovanie jednotlivých komunikačných kanálov, čo má za dôsledok neefektívnosť a často aj nespokojnosť zákazníkov,” dodáva Gers.
Čítajte aj Najvýkonnejší vesmírny ďalekohľad zasiahli mikrometeoroity
Osveta medzi ľuďmi môže byť hnacím motorom aj pre firmy
Prístup do digitálneho sveta priamo súvisí s dostupnosťou technologického vybavenia. Aj keď si kúpu počítača môže podľa oficiálnych údajov v súčasnosti dovoliť 96 % slovenských domácností, práve skupiny ohrozené chudobou sa často ocitajú na samom okraji. V roku 2019 tak kvôli nízkym príjmom nemalo prístup na internet až 110-tisíc obyvateľov a predvlani ho ani raz nepoužilo až 300-tisíc Slovákov.
Najzraniteľnejšie boli podľa údajov ministerstva investícií najmä rodiny s jedným rodičom, mnohopočetné rodiny s tromi a viac deťmi a seniori nad 65 rokov. Až 41 % ľudí vo veku 65 až 88 rokov stále nevlastní žiadne digitálne zariadenie. Ruka v ruke s tým ide aj miera digitálnych zručností. Ich nízku úroveň má podľa Eurostatu stále 35 % Slovákov. To, že digitálne zručnosti s pribúdajúcim vekom prirodzene klesajú, potvrdzujú aj dospelí s nižšou úrovňou vzdelania a ľudia starší ako 45 rokov.
Čítajte aj Apple umožní nakupovať na splátky. Predstavil službu Apple Pay Later
Zatiaľ čo podľa údajov Eurostatu využíva internet vo veku 15–45 rokov v priemere vyše 90 % našincov, v skupine nad 55 rokov je to skoro o polovicu menej. Podľa odborníkov sa aj toto môže nepriamo premietať do úrovne digitálnej transformácie firiem, v ktorej je Slovensko stále na chvoste EÚ: „Nakoľko je u nás stále vysoké percento ľudí, ktorí nie sú v používaní digitálnych technológií príliš zruční, aj slovenské firmy môžu mať pocit, že s digitalizáciou sa nemusia príliš ponáhľať. Posledné dáta z Eurostatu ukázali, že Slovensko sa v digitálnej vyspelosti, žiaľ, ocitá na chvoste EÚ. Pritom práve osveta vo využívaní digitálnych technológií a ich rozumné využívanie vo firmách môžu zlepšiť fungovanie spoločností, ich služby, produkty, ako aj konkurencieschopnosť a hospodársku odolnosť v čase kríz,“ dodáva Eduard Gers.